18) Kúzelné fazule

22 3 0
                                    

Nasledujúce hodiny pozorovania príchodu kúzelných fazúľ sa vliekli. Už to nešlo tak rýchlo ako v predošlé dni. Po asi hodine sedenia na tráve sa všetci, už aj spolu s Keelin, presunuli na terasu fakulty lykantropie, po tom, čo sa pri nich zastavil Vojto smerujúci k svojím kamarátom a zavolal ich so sebou.

Po príchode na terasu druhého poschodia Rebeka pristúpila k jej okraju, aby sa lepšie pozrela dole.

Zhora bol pekný výhľad. Videla perfektne na stred nádvoria, kde sa nachádzala harfa, a zhora sa zdalo to množstvo študentov, ktorý medzitým poprichádzali na nádvorie, akosi menšie.

Rebeka ich chvíľu pozorovala. Skupinky boli strategicky otočené tak, aby videli na harfu. Každý bol zvedavý na príchod kúzelných fazúľ. Potom sa však otočila smerom k Vojtovi a jeho kamarátom a všetci sa vzájomne zoznámili.

,,Nazdar, čarodejky," pozdravil sa im vysoký urastený chalan s hustým tmavým strniskom a s čierno-čiernymi vlasmi, a s rovnako tmavými očami.

,,To je John, vlkolak," predstavil im ho Vojto, potom sa pozrel na ďalšieho podstatne nižšieho chalana s veľmi krátkymi svetlo hnedými vlasmi a dodal: ,,A toto je Tomáš, on je čarodejník, náš spolužiak. Istotne ste ho už stretli."

,,Čaute," pozdravil sa im.

,,Toto sú Rebeka, Tessa a Keelin," pokračoval Vojto a postupne ukázal na dievčatá.

Potom si spoločne posadali na najbližšie lavičky.

,,Čo spachtoš, kde si bol celú noc?" podpichol Vojto Johna.

John sa zasmial: ,,Ehm, ...vo Vladohrade samozrejme," odpovedal veľmi zoširoka.

Thomas sa zasmial: ,,Ale ty vieš na čo sa pýtal... priznaj sa."

John si povzdychol: ,,No dobre... bol som vonku."

Chalani vybuchli do smiechu.

,,No a? Mne sa tam spí dobre," bránil sa John.

,,Asi si nájdeme nového spolubývajúceho, keďže tomuto sa akosi nechce spať vo svojej posteli," povedal Vojto cez smiech.

,,Haha, robte si srandu," zasmial sa John vediac, že si z neho Vojto s Tomášom len priateľsky uťahujú.

,,John, ty... ty si spal vonku?" spýtala sa Rebeka.

John prikývol.

,,A to ti nebolo zima?" zarazila sa Keelin.

,,Nie nebolo," zasmial sa a potom dodal veľavravne.

Dievčatá sa začudovane pozreli na seba.

,,Vlkolaci s tým všeobecne nemajú problém," vysvetlil Vojto, aby dal veci na pravú mieru.

,,Ah, ták..." prikývli dievčatá.

Rebeka nevedela, čo má na to povedať a aj keď jej utekali kútiky pier a mala sa chuť zasmiať, snažila sa tváriť normálne, no sekundu na to Tessa vybuchla do nekontrolovateľného smiechu, a už sa to nedalo zadržať.

Všetci sa znova zasmiali.

O niekoľko hodín neskôr.

Keelin, Tessa a Thomas sa spolu dali do reči, ako keby si ani neuvedomovali, že už prešli tri hodiny. Zato ostatní sú už mierne spoločensky unavení.

John mal našťastie odložený jeden jedálny lístok z obeda, a tak všetkým objednal kysnuté buchty, pretože už začínali byť hladní.

Pomedzi to, ako dojedali, každý robil niečo iné.

Dedičstvo GEMINIWhere stories live. Discover now