Pohľad Louisa
Zobudil som sa na výzvaňanie mobilu. Presnejšie, Harryho mobilu. Keďže spal tak tuho, že nepočul, ako mu vyzváňa mobil, zdvihol som to ja.
Pozrel som na meno volajúceho. Gemma. To bude asi Harryho staršia sestra, o ktorej mi viackrát hovoril. Ešte som nemal tú možnosť stretnúť sa s ňou.
„Prosím." povedal som, keď som zdvihol Harryho mobil
„Eh, kto je tam?" spýtala sa Gemma
Zabudol som, že ona ma ešte nepozná a tak som sa rýchlo predstavil.
„Som Louis, Harryho kamarát."
Pri slove kamarát ma pichlo v srdci. Nevedel som, či by Gemma alias Harryho sestra prijala náš vzťah. A tak preto som slovo priateľ, frajer, či budúci manžel vynechal.
„Ten Louis? Akože, TEN Louis? To je aj tak teraz jedno. Potrebujem sa porozprávať s
Harrym."
„No, on teraz spí, ale môžem ho zobudiť a povedať mu, že si volala. Môže ti potom zavolať neskôr. Alebo je to niečo......súrne?"
„Chcem, vlastne musím mu oznámiť niečo dôležité a dosť bolestivé, takže áno, je to súrne. Prosím Louis, zobuď ho a daj mu mobil nech mu to môžem povedať."
„Fajn, počkaj chvíľu." povedal som
Do Harryho som trocha šťuchol a povedal mu nech sa zobudí. Len niečo nezrozumiteľne zamrmlal. Ešte raz som doňho šťuchol - teraz už o čosi silnejšie a priam nahlas vykríkol „Harry, vstávaj,".
Rýchlo zoskočil z postele až sa mu podlomili nohy, no ja som ho stihol zachytiť. Zachychotali sme sa a Harry mi poďakoval za záchranu pred "smrteľným" pádom.
„Koľko je hodín?" spýtal sa
„Desať."
„A prečo ma budíš o desiatej ráno cez víkend?"
„Harry, skľudni hormóny a vypočuj si ma. Musím ti niečo povedať z čoho nadšený určite nebudeš." ozvala sa Harryho sestra z telefónu
„Gemma? Ty voláš s Gemmou? Odkiaľ máš jej čís-aha, to je môj mobil." povedal a ja som mu predal do rúk jeho mobil pri čom sa o mňa jemne obtrel svojimi rukami
Ako na príkaz, sa mi na koži objavili zimomriavky. Moje telo tak vždy reagovalo, keď sa stretlo s tým Harryho. Zvykol som si na to a úprimne mi to neprekáža. Práve naopak - páči sa mi to. Páči sa mi, ako reagujem na Harryho a on zas na mňa.
„ČO?!" zvrieskol Harry do telefónu
„Nie, nie, nie. T-to nem-môže byť p-pravda. P-prosím povedz mi, že j-je to z-zlý s-sen." z Harryho očí začali tiecť slzy
Nechápal som tomu. Najprv tu vrieska a teraz plače. Nechápem ho, ale aj tak ho milujem. Chcel som ho objať, ale odtiahol sa.
„H-Harry, upokoj sa." počul som Gemmu z druhej strany
„Upokojiť? MÁM SA UPOKOJIŤ??!! Kurva, ako sa môžem upokojiť, keď si mi teraz oznámila, že zomrela naša matka?! Hm??!!"
Počkať, čo?? Nehovor mi, že... Nie, to nemôže byť pravda. Ale, podľa toho, ako sa Harry správa, tak je. Harryho mamu som mal rád. Stretli sme sa síce iba raz, ale bola veľmi milá a teraz, keď som sa dozvedel, že Harryho mama je mrtvá, striaslo ma. Nečudujem sa Harrymu, ako sa správa, keď mu zomrela vlastná matka.
A ešte k tomu mu zomrel pred niekoľkými rokmi otec!
