Pohľad Harryho
Zazvonil mi budík, ktorý oznamoval 5 hodín ráno. Nahnevane som ho vypol a zaľahol späť do teplých perín. No vtom som si uvedomil, že dneska je ten deň, kedy ideme do Paríža. Preto som rýchlo vstal, ustľal si posteľ a zo skrine vytiahol oblečenie a uterák. Premiestnil som sa do kúpeľne, kde som sa akoinak, osprchoval. Obliekol som sa, zobral kufor s batohom a namieril si to do kuchyne. V kuchyni som si spravil čaj a chlieb natrel masľom a džemom. Rýchlo som to zhltol a šiel si umyť zuby.
Hodiny ukazovali 5:40, čo znamenalo, že mám ešte 20 minút času a preto som sa rozhodol poscrollovať instagram. Keď však odbila šiesta hodina, rýchlo som sa obul, hodil na seba bundu a vyrazil na letisko. Od môjho domu k letisku to nie je ďaleko a o tom ma presvedčoval aj čas. Na letisku som totižto bol ako prvý a to bolo teraz 6:08.
Po chvíli však dorazili ostatní žiaci aj s učiteľkou pani Brownovou a učiteľom pánom Smithom. Po nich prišiel Niall aj s jeho partnerom na projekt - Jackom. Bol to taký vysoký, chudý a čiernovlasý chalan s hnedými očami. Potom prišiel Louis a po ňom Liam so Zaynom. Jasné, oni musia vždy a všade chodiť spolu. Neviem či si náhodou cecky nezanášajú. :D
Hodiny teraz ukazovali 6:20 a o chvíľu máme mať odlet. Tešil som sa ako malé dieťa, čo bolo aj vidieť, pretože chalani sa na mne smiali.
Lietadlo konečne dorazilo a my sme mohli nastúpiť. Rozdelenie miest na sedenie dopadlo tak, že som skončil s Louisom a Niallom. Ja som sedel pri okne, Louis v strede a vedľa neho Niall. Za nami boli Liam so Zaynom a Jackom.
Letuška oznámila štart odletu, ktorý mal trvať približne hodinu aj dvadsať minút. Preto som vybral z batoha slúchadlá, ktoré som si vložil do uší, pripojil k mobilu a pustil pesničky. Ako som mohol vidieť, Niall sa napchával chipsami a Louis scrolloval tiktok.
V kľude som si počúval pesničky, keď zrazu na moje rameno dopadla niekoho hlava. Uvedomil som si, že to je Louisova hlava. Trochu som pootočil mojou hlavou na Nialla a zašepkal tiché 'pomoc', no ten sa na mňa iba pozrel a mykol plecami. Idiot. Čo mám akože teraz robiť? Povzdychol som si, pri čom Louis niečo zamrmlal.
Snažil som sa nevnímať jeho hlavu na mojom rameni. Premýšľal som a premýšľal, no aj tak mi to nepomohlo. Nechal som to tak a uvoľnil sa. Hneď to bolo lepšie.
Pohľad Louisa
Keď sme vzlietli, doľahla na mňa silná únava, čo mohli naznačovať moje ospalé oči. Preto som schoval mobil do vrecka a chtiac-nechtiac položil hlavu na Harryho rameno. Zatvoril som oči a cítil ako sa ponáram do ríše snov. Než som zaspal, započul som Harryho šepkanie a následne vzdychnutie, a preto som zamrmlal nezrozumiteľné 'prepáč', čo však asi nepočul.
Pohľad Nialla
Všimol som si Louisovu únavu a následne padnutie jeho hlavy na Harryho rameno. Vtom sa na mňa Harryho kučeravá gebuľa otočila s tichým 'pomoc'. Ja som však iba mykol plecami na čo si Harry povzdychol. Zasmial som sa tak, aby to nepočul, čo však nepočul. Bod pre Horana. Môžte mi zatlieskať. Čakám. Čakám. Už tlieskate? Super, ďakujem. :D
Dojedol som posledné chipsy a šiel pozrieť mobil. Všimol som si, že mi volala mama a preto som jej napísal.
Niall: Ahoj, mami. Prepáč, že som nezdvíhal, mal som tichý režim. Už letíme. ✈️
Odpoveď mi prišla do pár sekúnd.
Mama: To je skvelé, tak si to uži a pozdravuj chlapcov! 😘
Niall: ďakujem, budem. Potom, keď budeme v Paríži, tak sa ti ozvem. Maj sa.
Mama: Maj sa 🤗
S mamou mám skvelý vzťah, za čo som rád. Pretože Jack - môj partner na projekt o Paríži, mi hovoril, že s rodičmi nemá boh vie čo dobrý vzťah. Nezávidim mu.
Pohľad autora
Ubehla hodina aj pól a lietadlo pristávalo teraz už v Paríži. Všetci žiaci sa už nemohli dočkať, kedy budú môcť preskúmavať krásy Paríža. A to platilo aj pre Harryho. Tešil sa na to, že v meste lásky a módy môže byť s Louisom a svojimi kamarátmi. I keď by bolo možno lepšie, keby tu bola aj jeho mama so sestrou.
Keď bol malý, hovoril totižto svojej mame a Gemme, že ich vezme do Paríža. No zatiaľ sa tak nestalo, ale čo nie je, môže ešte byť.
Zatiaľ čo Niall písal mame, že už pristáli, Louis sa zobudil a Harry si vytiahol slúchadla z uší, ktoré následne schoval do batoha. Pani Brownová s pánom Smithom pozháňali všetkých žiakov z lietadla. Uistili sa, že v lietadle už neostal žiadny žiak a keď sa tak stalo, pobrali sa na odchod aj oni. Následne dala pani učiteľka Brownová pokyny.
„Tak žiaci, vitajte v Paríži. Teraz sa pôjdeme ubytovať na hotel. V izbách budete po štyroch. Upozorňujem vás, že nemôžu byť dievčatá s chlapcami. Nasledujte ma prosím a držte sa len mňa a pána Smitha. Keby sa stratíte, tak máte na nás číslo." dopovedala pani Brownová a spoločne sa vydali na hotel
Do hotela dorazili o takých 30 minút. Prišli na recepciu, kde im dala recepčná kľúče od izieb. Následne učitelia rozdelili kľúče medzi žiakov a ďalej ich nechali nech si izbu nájdu sami. Harry bol v izbe číslo 120 s Louisom, Niallom a Jackom. Vedľa nich, akousi náhodou, mal izbu Zayn s Liamom a dvomi štvrtákmi. Zayn s Liamom sa dohodli, že to budú ich partneri na projekt.
Prišli do izieb a skoro odpadli z toľkej krásy. Čo ich však zarazilo, bolo to, že v izbe boli iba dve postele. A to znamenalo, že budú musieť spať po dvoch. Niall sa ihneď hodil na posteľ pri okne a za ním aj Jack. Takže to zostalo tak, že Harry bude musiet spať na jednej posteli s Louisom. 'To bude pekná noc' pomyslel si.
Hodiny ukazovali 7:40 a presne o ôsmej mali ísť na raňajky. Keďže mali ešte dvadsať minút, rozhodli sa povybalovať si veci z kufrov.
Okrem dvoch postelí sa tu ešte nachádzali dva nočné stolíky, na ktorých boli lampičky s nejakou soškou a oproti posteliam boli skrine, do ktorých si uložili oblečenie. Keď mali všetko vybalené, zostalo im ešte 10 minút a preto si len tak ľahli na postele. Každý jeden obyvateľ v tejto izbe sa utápal vo svojich myšlienkach. Napríklad taký blondiačik rozmýšľal čo budú mať na raňajky. 'Najradšej by som si dal palacinky' pomyslel si. Harry premýšľal nad tým, ako zvládne noc s Louisom a Louis sa zas tešil, že bude spať s Harrym. (spať akože spať, chápete 😂) Jack sa tešil, že bude mať na tri dni pokoj od svojich rodičov, s ktorými, ako hovoril Niall, nemá dobrý vzťah.
O chvíľu sa však všetci chalani zdvihli z postelí a premestnili sa na chodbu, kde už vychádzali ostatní žiaci zo svojich izieb. Vyšiel aj Liam so Zaynom a tými dvomi štvrtákmi, ktorí sa volajú Simon a Ross. Tí prešli k Harryho bande a spolu sa vydali dole na recepciu, kde už boli učitelia. Keď došli poslední žiaci, šli do reštaurácie, kde si posadali za štvormiestne stoly. Raňajky mali vo forme švédskych stolov. Všetci sa tešili z toľkého množstva výberu
Good morning!
Túto kapitolu publikujem znovu, pretože som si tu našla zopár chýb. Teraz však má 1182 slov - bez tohto môjho kecania tu. Hociaký ohlas ma poteší <3
Love, mee_1d
