Zobudil som sa na zvuk budíka. Je 6:00. V noci sa mi vôbec nedalo spať, lebo som stále premýšľal nad tým že Louis má vedľa mňa skrinku. Teraz si určite myslíte, že to je také klišé, ale pre mňa to niečo znamená. Možno sa skamarátime len vďaka tomu, že máme pri sebe skrinky! A možno sa z toho vykľuje niečo viac! I keď, myslím si, že Louis je skôr heterák ako homo. Alebo možno môže byť bisexuál! Neviem. Mohol by som sa ho na to opýtať. Preboha nie, to je predsa blbé, aby som sa random človeka (čo ma asi akôr nepozná) pýtal aká je jeho orientácia. No ale dosť premýšľania o Louisovej orientácii. Musím sa ísť predsa nachystať do školy.
Zo skrine som si vytiahol čierne skinny jeansy a červeno-čiernu kockovanú košelu. Na to, že je september je ešte dosť teplo. Schmatol som mobil, batoh a vyšiel z izby. V kuchyni ma už čakala mama s obloženou žemľou a teplým čajom.
„Dobré ráno mami." pozdravil som ju a posadil sa za stôl
„Ráno, Harry. Ako si sa vyspal?" spýtala sa ma mama a pritom popíjala zo svojej kávy
Moja mama je ten typ človeka, ktorý ráno neraňajkuje, ale pije kávu. Neviem čo jej na tej čiernej tekutine tak moc chutí. Tak, ale každý máme iné chute.
„Celkom dobre." zaklamal som
„Určite sa už tešíš do školy však?" áno mami priam horím od šťastia
Na to som iba zagúľal očami a konečne sa pustil do raňajok.
Keď som sa najedol, umyl zuby, tak som ešte poscrolloval instagram. Už je 7:15, tak to už môžem ísť do školy. Odzdravil som mamu a šiel sa obuť, vyšiel z domu a namieril si to do školy. Moja banda ma teraz čakala pri skrinkách.
„Čaute chlapi." pozdravil som ich
„Ahoj Harry." odzdravili ma všetci traja naraz
„Počuj, ty máš skrinku vedľa Louisa, že?" opýtal sa ma Zayn
„Hej, prečo?"
„Len tak, keď máš na neho crush." uškrnul sa aj spolu s Liamom a Niallom
Otvoril som skrinku a vybral z nej učebnice, ktoré som nahádzal do batohu. Potom sme sa vybrali do triedy. Prvá hodina má byť fyzika. No zbohom, ktorý debil nám dal hneď prvú hodinu fyziku?! Aha, ten debil je riaditeľ.
S Niallom sme sa chvíľu rozprávali, keď už zazvonilo na hodinu a do triedy vošla učiteľka.
„Dobré ráno žiaci. Keďže je ešte len prvý deň školy, tak na vás nebudem hneď tlačiť..." triedou sa ozvalo súhlasné mrmlanie, no tá statá rašpľa to hneď stopla „...ale pripravila som si pre vás pracovné listy, kde je učivo z minulého roka. Keď to budete mať spravené, môžte si robiť čo chcete. Len, prosím, nehučte."
Pracovné listy? Učivo z minulého roka?! Ja si nepamätám čo som robil včera a nie to ešte nejaké učivo z fyziky z prvej triedy! Ale našťastie, môj blonďavý kamarát Niall je macher na fyziku. Takže mi s tým určite pomôže. Pozrel som sa teda naňho a dal pohľad alá 'pomôž mi s tým prosím ťa, lebo ja to neviem' , Niall si povzdychol, ale prikývol.
„Máš to u mňa." šepol som mu
„Ja viem." odpovedal a žmurkol na mňa
Ostatné hodiny prebiehali straaaašne pomaly a nudne. Ale prežil som a teraz je na rade obed!! Dúfam, že bude niečo dobré, pretože umieram od hladu.
S chalanmi sme sa usadali za stolmi v školskej jedálni s táckami v rukách, na ktorých bola nejaká grcka. To jedlo, teda ak sa to tak dá nazvať, vypadalo hrozne.
„To vypadá ako, ako...." nedokončil Liam, lebo som mu skočil do reči „...akokeby to niekto zjedol a potom to vygrcal."
Chalani len na to prikývli a tak som sa spýtal „zanesieme to a skočíme do obchodu?"
„Ja nie som ani hladný." povedal Liam a Zayn iba na to pritakal
„Niall?" otočil som sa na blonďavého hladoša vedľa mňa
„Jasné, že skočíme do obchodu. Už si ma niekedy videl aby som nebol hladný?" zasmial sa a ja spolu s ním
Takže, Liam so Zaynom išli domov a ja s Niallom sme teraz v obchode. Niall už má nakupené, tak išiel k pokladni. Ja sa neviem rozhodnúť, či si mám zobrať kuraciu bagetu, alebo radšej pripravené kuracie prsia. Nakoniec som sa rozhodol pre bagetu a k tomu ešte zobral vodu a nejaké sušienky.
Kráčal som k pokladni, keď som si všimol, že tu je aj Louis. Takže, jemu asi tiež nechutnal ten školský obed. No, nečudujem sa mu, haha.
Zaradil som sa do radu. To vám poviem, predo mnou je asi päť ľudí. Hneď po tom, čom sa zaradil, prišiel Louis. Bože, citím až ku mne jeho vôňu. Jasné, že cítiš jeho vôňu, keď je hneď za tebou ty pako! Moje skvelé podvedomie sa ozvalo. Haha, vtipné. Ale má pravdu. Vážne som teraz povedal, že moje podvedomie, čiže vlastne ja, má pravdu? Som asi chorý na hlavu. No, to z tej školy. :D
Ani som sa nenazdal a už som bol na rad.
„Dobrý." pozdravil som milú, ale za to starú pani predavačku
„Bude to 5,30 libier, mladý pán."
Otvoril som peňažku a odiaľ vytiahol 3 libry. No do riti. Chýba mi ešte 2,30. Čo teraz?
„Noo viete, ja mám len tieto 3. Nemôžem vám ten zvyšok dať nabudúce?" spýtal som sa
„Žiadne také. Buď teraz, alebo potom vyjdíte von bez nakúpu."
Už som sa chystal na odchod, keď zrazu...
Keď zrazu...?! Čo myslíte, čo sa stane?
Love, mee_1d
