September 2021

7 3 0
                                    

,,Aká je šanca, že sa dostaneš do súkromného účtu profesora a do záznamu mi pripíšeš predmet, na ktorý som sa zabudla zapísať?"

Obrátila som sa za seba. Myslela som si, že o takom čase už nik nie je hore, ale opak bol pravdou. Akosi som nedokázala skryť šokovaný výraz. Tá potvora sedela v mojom kresle. Bola schúlená pod dekou a hlavou bola vrytá v notebooku.

,,Bože Lola, zľakla som sa."

,,Je dávno po desiatej. Kam ideš?"

,,Mám prácu."

,,Klameš. Dnes je v bare Dylan."

,,Nemala som na mysli bar. Jeden divný chalan ma oslovil. Idem ku nemu domov, aby si jeho rodina myslela, že má vzťah."

,,Fajn. Keď sa vrátiš, mohli by sme konečne vybrať nábytok na terasu."

Ach Bože..

,,Vlastne prídem až ráno."

Ústa otvorila dokorán. Notebook zložila na zem a od prekvapenia sa postavila a kráčala mojim smerom.

,,Hej Regina, kde sú tvoje pravidlá? Žiadna noc so žiadnym klientom?"

,,Hneď pod pravidlom Žiaden kontakt v budúcnosti."

,,Takže spolu akože strávite noc?"

Aj po vyše roku som si nedokázala zvyknúť na jej otravné otázky. Až príliš vyzvedala a zaujímali ju všetky detaily.

,,Je to vojak. Alebo hasič? Bože!," Udrela som sa po čele. ,,..vypadlo mi to z hlavy. Jeho rodina si myslí, že je osamelý, ale ani sa im nečudujem. Vyzeral ako namyslený idiot a správal sa arogantne. Ráno narazím na jeho rodinu a oni uvidia zamilovaný párik. Zajtra dakam odlieta. Necháme ich v ilúzii, že máme vzťah na diaľku. Bla bla bla. Môžem ísť?"

,,Ešte nikdy si s nikým nebola do rána."

,,Keď sme už pri tom nikdy, ešte nikdy som si žiadnu zložku nenasťahovala do bytu."

,,Verila by si, že sme si pred pár dňami kúpili byt?"

,,Veľmi rada by som sa s tebou radovala z bytu, na ktorom je ešte kopec roboty, ale o chvíľu sa mám stretnúť s láskou svojho života."

,,Keď sa už budeš nudiť, mrkni sa na tie kuchynské stoly."

,,Rozkaz."

Z vešiaka, ktorý visel pri vchodových dverách, som si vzala čiernu kabelku.

,,Lola? Hodilo by sa nám tu zrkadlo."

,,Keď som ti to hovorila ráno, bola som príliš zahľadená do seba. Zarob nám naň."

Bez ďalšieho slova som odišla. Potrebovala som sa dostať do výťahu, aby som sa pozrela do zrkadla a skontrolovala si svoj outfit. Chcela som vyzerať neodolateľne a romanticky. Prvý dojem rodičov bol najdôležitejší, pretože druhý nikdy nebol.

Tesné džínsy a červený rolák. Jemný make-up. Blond dlhé vlasy stiahnuté vo vysokom cope. Dokonalý obal, ktorý bol pripravený na dokonalú rolu.

...

Dívala som sa na obrovský dom. Buď som si zmýlila ulicu alebo som si mohla za svoju spoločnosť účtovať viac. Lenže meno na bráne sedelo.

Táto rodina musela mať služobníctvo. Bola som si tým istá. Krásne kvety, skvelo upravený trávnik a niekoľko áut. Rozhodne mali poskokov, ktorí skákali ako oni pískali.

Obrovské vchodové dvere sa otvorili. Na malý moment som znervóznela, ale keď som si všimla vysokého mladíka, bolo mi jasné, že som nesprávne.

Epidémia FlirtuWhere stories live. Discover now