1 časť - Vynútená dohoda 1/2

254 12 0
                                    

„ To predsa nemôžeš myslieť vážne! Ja som človek, nie tvoj otrok! Okamžite ma pusti, Klaus!", zvolala nechápavo a podišla k dverám.

„ Pre istotu ich zamknem, ale keď sa upokojíš a podvolíš môjmu návrhu, ostanú otvorené. Potom za tebou rád prídem a zostanem", uistil ju pôvodný a prepálil túžobným pohľadom.

„ To sa nestane, nikdy! Nemáš právo so mnou takto jednať! Pusti ma, nemôžem tu zostať!", naliehala na neho a zúfalo si povzdychla.

„ A kamže sa tak ponáhľaš, láska, Čaká ťa ten imbecil Damon?", hral sa s ňou.

„ Potrebuje ma Stefan! Už si zabudol? Máš ho na svedomí... vypol si jeho city! Teraz je stratený, videl si to včera. Je schopný čohokoľvek.... Pusti ma a ja sa postarám, aby ti vrátil rodinu!", prisľúbila mu na výmenu čarodejka.

„ Nie láska, to aj tak urobí. Záleží mu na tebe a stále je tu aj Damon. Počarovala si mu, donúti Stefana k spolupráci. Ty tu pekne zostaneš až kým nepoviem inak, poslúchni. Nerád by som ti ublížil, srdiečko!", odvetil Klaus vábivo a podišiel k dverám.

„ Na čo ma tu chceš? Ako mierovú zástavu? Si zvrátený! Budú ma hľadať – Rada starších, moja rodina či ďalší. Naozaj chceš s nimi bojovať? Prehráš, Klaus! Vieš o mojích schopnostiach, vidím veľa... mal by si mi veriť!", nevzdávala sa a podišla bližšie k nemu.

„ Len nech prídu, niečo by som im rád povedal... o ich princezničke, ktorá to tiahne s upírom. Vedia o tvojom romániku s Damonom?", vydieral ju nečakaným spôsobom. Čarodejka na neho neveriacky hľadela ,on si myslí že ona a Damon sú spolu? Nevie pravdu, možno sa z toho ešte dostane.

„ Máš pravdu, mali by sa to dozvedieť... no ty im to nepovieš. Vlastne to urob, oslobodíš ma z tohto pekla! Pripravia ma o moje magické schopnosti, a potom ti už nebudem  nijako užitočná", vysvetlila mu svoj omyl ,musí ju kryť.

„ To sa mýliš, maličká! Ty mi môžeš ešte poslúžiť... tvoja ľudská krv, ktorej vôňu cítim tak intenzívne, že túžim ju mať na svojom jazyku! No tvoja krása sa nedá poprieť, máš dokonalé telo priam stvorené pre lásku. Možno si ťa nechám a urobím z teba svoju kráľovnú", prekvapil ju Klaus  svojími myšlienkovými pochodmi.

„ To by som ti nedovolila, nikdy! Predstava že sa ma dotýka niekto ako ty, sa mi hnusí!", dodala vydesená z tej predstavy. Ublížene sa na ňu pozrel a surovo ju zdrapil za lakeť.

„Hnusím sa ti? Nemal som ten pocit, keď som ťa takmer pobozkal. Klameš samú seba! Mne neoddolá žiadna žena ani ty nie, princezná! Ja si vždy vezmem všetko čo chcem a kedy chcem! Ty nie si výnimka, Mariane. Budeš moja či chceš, či nie! Nemáš na výber ", pripomenul jej chladne a dotlačil ju k posteli. Zdesene sa na neho dívala, mala radšej mlčať. Vyprovokovala ho, teraz musí znášať následky svojho konania. „ Potrebuješ názornú ukážku, láska? Si v mojej moci, taká je pravda", odvetil a prudko ju prirazil k posteli.

V šoku vykríkla a bojovala s ním o svoj život, márne. Jeho tesáky preťali jemnú pokožku jej tela v oblasti krku a ona bezmocne ležala uväznená pod jeho telom. Nevládala bojovať, život z nej unikal každou kvapkou jej krvi. Klaus nevyzeral, že chce prestať. Unavene zomkla viečka k sebe a začínala sa zmierovať s osudom, prehrala bitku. Klaus vyhral...

 Ležala unavená na posteli a lapala po dychu. Klaus jej ublížil, dokonale ju zničil! Nevládala sa ani pohnúť, hrdé slzy sa leskli v jej očiach. Bol ako netvor, nevidel nič len seba. Zmučene zastonala, rana sa jej zahojila, no oslabená sa mu nemohla brániť. Prečo som neprišli? Vari ju nikto nenájde? Všetci sa báli Klausa, ale Leo ju nájde. Musí tomu veriť! Ozvali sa kroky a začula hlasy.

„ Čo tu robí princezná? Ona s tým nič nemá! Jej by si nemal...", hovoril známy mužský hlas, nevedela si spomenúť odkiaľ ho pozná.

„ Tyler, dal som ti dar – zbavil som ťa utrpenia a ty si mi vďačný. Zabudni na to dievča, nikdy si ju tu nevidel!", prikázal mu pôvodný hybrid.

Tyler... on ju predsa pozná, nenechá ju tu umrieť! No na jej veľké prekvapenie odišiel, nepomohol jej. Neochotne otvorila oči a snažila sa vnímať svet okolie.

„Máš v sebe veľa sily, moja krásna. Boh mi je svedkom, že takú úžasnú krv som azda ešte nepil, a to som na svete už pomerne dlho. Cítim sa byť silný a neporaziteľný, ďakujem! Zjavne som potreboval krv čarodejnice ako si ty", pokračoval spokojná sám so sebou nehľadiac na ňu. Neodpovedala mu, nevedela čo povedať.

„ Prečo si to neurobil? Mohol si to skončiť, zabúdaš na proroctvo? Ak ma nezabiješ, potom zabijem ja teba", dostala zo seba a zastonala. Všetko ju bolelo, toto bol  jej trest a on sa v ňom vyžíval. Sadol si na kraj postele a venoval jej zadumaný pohľad.

„ Prečo by som ničil takú krásnu? Čarodejnica sa vždy hodí, ako princezná máš pre mňa veľkú cenu. Okrem toho pripomínaš mi niekoho, koho som stratil ... a každé proroctvo sa nemusí naplniť. Neverím tomu, ty si anjel... nedokázala si ma zničiť vtedy, nedokážeš to ani teraz! Si krehká, dobrá a súcitná... vraždenie je pod tvoju úroveň, Mariane", vyšlo z neho úprimne a pokrútil hlavou. To dievča ho miatlo, cítil sa byť oslabený túžbou po nej. Mal by to vyriešiť skôr ako mu úplne počarí.


Pretty SwanWhere stories live. Discover now