Coffee and Cigarettes [SK]

5. Kapitola

Špehovať, či nešpehovať? To je otázka

A L Y S S A

„Počkajte na mňaaa," zakričal na nich James. „Peter začal chrochtať už aj namiesto hovorenia. Remus musel niečo pokaziť..."

„Ha!" prerušila ho Alyssa. „Vravela som, že nie je svätý."

„Šiel do nemocničného krídla?" opýtal sa Sirius, ignorujúc Alyssinu poznámku.

„Hej," prikývol James.

„Tak na čo čakáte? Ide sa!" s tými slovami sa Alyssa rozbehla, nasledovaná Siriusom a Jamesom. Len ona vedela, kam by sa teraz šla Talia ukryť, len dúfala, že tie dve nemehlá vedia, čo to znamená byť nenápadnými.

T A L I A

Nevedela prečo uteká.

Svaly ju štípali od náhleho pohybu. Pevnejšie zovrela svoje veci. Spomalila svoj krok. Zahla za jeden z ozdobných stĺpov. Chodby ako tieto bývali po vyučovaní prázdne. Popravde moc ich žiaci nevyhľadávali. Bolo to len dobré pre ňu. Alyssa poznala, oproti väčšine, jej skrýš pred svetom.

Jej krok sa spomalil a ona sa zhlboka nadýchla. Podišla ku výklenku v stene. Položila si na menší kamenný výbežok svoje veci a lepšie si prezrela zničenú knihu. Palcom prešla po slizkom povrchu, prezrela si rozbitý chrbát knihy.

„Sprostá Sandra," zasyčala. Položila knihu pred seba a opatrne sa posadila. Vytiahla svoj prútik. Rukou si prešla po líci. Odhrnula si pramienok vlasov.

„Reparo" šepla. Sledovala ako sa obal knihy pomaly zliepa dohromady. Netrvalo dlho, kým sa kniha ocitla v pôvodnom stave. Spokojne si prezrela svoju prácu. No zamračila sa pri škvrne, ktorá nezmizla. Nebola moc viditeľná, no ona vedela, že tam je.

Položila ju pred seba. Posadila sa do tureckého sedu a oprela sa o chladnú stenu.

„Sprostá Sandra," zopakovala a prútik si schovala.

,,Nikdy v živote som ťa nepočul nadávať," ozval sa hlas spoza nej. Talia sa strhla, jej telo bolo napäté, no keď sa obzrela a prezrela si Remusovú tvár, uvoľnila sa.

A L Y S S A

Zastala pár metrov od Taliinho útočiska a každého si prezrela vražedným pohľadom. „Ak ceknete, čo i len slovo, premením vás na slimákov, je vám to jasné?" zašepkala. „Nie tých pekných, tých bez ulity, čo žerú školskú kapustu."

Sirius prikývol, síce zmätene, ale prikývol a James zodvihol ruku. Alyssa si vzdychla a znudene mu kývla hlavou, nech sa spýta na to, čo ho tak ťažilo na srdci.

„Nie je to, čo ja viem, proti pravidlám?" opýtal sa James potichu. „Špehovať kamarátov?"

„Ticho! Práve preto, že sme kamaráti, by to vadiť nemalo," zašepkala mu späť, a potom sa zamyslela. Naozaj to bolo mierne proti morálnym nepísaným pravidlám kamarátstva. Prižmúrila oči. „No, keď sa budete snažiť a ostanete ticho, nikto sa to aj tak nedozvie, takže psst."

„Okej," zašepkali obaja naraz.

Alyssa sa spokojne usmiala a ukázala, nech ju nasledujú. Zahla za jeden zo zdobených stĺpov, a schovala sa za roh. Chalani ju nasledovali a hlupáci, natlačili sa priamo na ňu.

Jej telom prešla akási roztrasená vlna, ktorá sa snažila zo seba striasť Siriusa. Lenže, potrebovala tiež počuť debatu tých dvoch, a tak sa to rozhodla, na malý moment, ignorovať. Aj keď jej to Siriusovo pritisnuté telo vadilo, zo všetkých síl sa snažila byť ticho, a bolo to dosť vyčerpávajúce. Ešte ju aj jeho hlúpe vlasy začali štekliť na ramenách a ona sa bála, že sa každú chvíľu naozaj naštve a jednu mu vrazí.