Infinity War - Superhero 2 (SK) ✏️

5. Meníme základňu

Prešli týždne odkedy Thanos zaútočil na New York. Odvtedy sme však o ňom nepočuli. A aj keď sme sa obávali ďalšieho útoku z jeho strany, nemohli sme náš život len tak zahodiť a vykašľať sa naň. Tak som teda chodila naďalej do školy, našťastie už bez náramku. Lenže, keďže Bruce sa o mňa bál priradil ku mne dve pestúnky. Pietra a Lokiho. Ani jeden z nás z toho nebol nadšený.

Po jednom z ďalších únavných dní sme sa vracali domov na základňu Avengers. Loki sa premenil z nezaujímavého tínedžera späť do svojej podoby až keď bola Avengers Tower na dohľad.
,,Úprimne, nechápem ako to tam každý deň vydržíš. Mne už týchto pár týždňov stačilo." Prehodil mojím smerom. Čo sa sťažností týka, Pietro tiež nezaostával.
,,Tak prehovor Bruca, aby som mohla ostať doma." Pokrčila som plecami. Zatiaľ sme došli do budovy Toweru a prešli cez ochranku až k výťahom.
,,A zas ma otrieska o podlahu? Nie ďakujem." Odfrkol si.
,,Ale určite by ten pohľad za to stál." Zasmial sa Pietro. Loki len prevrátil očami a tým ukončil diskusiu.

Prešlo niekoľko hodín kým mi niekto vtrhol do izby. Bol to Clint s Natashou a začali na mňa chŕliť jeden rozkaz za druhým, v ktorých sa nedalo vyznať.
,,Čo?" Ozvala som sa keď chceli už odísť. Hodili na seba rýchly pohľad a Nat sa pustila znova do rozkazov.
,,Máš 10 minút na zbalenie najnutnejších vecí. Odchádzame do Starkovho domu."
,,Prečo?" Zvraštila som obočie.
,,Musíme zmeniť základňu." Bolo posledné čo mi povedala predtým ako opustila moju izbu. Podvihla som obočie, ale hneď som sa vrhla ku skrini a vytiahla odtiaľ obrovskú cestovnú tašku, do ktorej som nahádzala v podstate všetok môj majetok. Okrem kníh do školy, tie nikto nechce. Akurát som zapínala zips keď dnu vpadol Pietro.
,,Povedal ti niekto presný dôvod prečo odchádzame?" Spýtal sa. Pokrútila som hlavou a tašku teleportovala do našej novej základne. Potom som pozrela na môj vankúš, bez ktorého sa dobre nevyspím a teleportovala aj ten. ,,Prenesieš aj moje veci? Vieš že sa mi to nechce trepať." Zaškeril sa a ja som nad ním prevrátila oči.
,,Dones ich..."skôr ako som dopovedala vetu stál predo mnou s obrovskou taškou v ruke. "...sem." Jeho veci zmizli v priebehu niekoľkých stotín.

Keď sme vošli do spoločenskej miestnosti ostatní na nás už čakali. Nat nad tým, že ani ja ani Pietro nemáme so sebou tašky len podvihla jedno obočie, ale domyslela si kde ich máme.
,,Prečo vlastne odchádzame? Tower je bezpečnejší než Tonyho dom." Síce je to skôr palác, ale komu sa chce také dlhé slovo vyslovovať. Na moju otázku mu odpovedal Vision.
,,Zistil som narušenie bezpečnosti. Predpokladám, že za to môže Thanos a pre istotu sme sa rozhodli opustiť túto základňu."
,,Tak prečo nejdeme do hlavnej základne?"
,,Predpokladáme, že tam bola taktiež narušená bezpečnosť. Jediné bezpečné miesto sa javí u pána Starka." Niekedy stále hovorí ako Jarvis.
,,Keďže nikto nemôže vedieť, že základňu meníme teleportuješ nás?" Spýtal sa ma Steve.
,,Keby poviem že nie?" Uškrnula som sa. Všetci dospelí prevrátili očami. ,,Však veď dobre." Povzdychla som si, mysliac si svoje o veľkých dospelých.

Všetci sa rozdelili do menších skupín, ktoré som postupne teleportovala. Keby teleportujem všetkých naraz vyčerpalo by ma to natoľko, že by som musela spať celý deň. Keďže som si to rozdelila, budem v noci spať na spôsob, že ani padajúce tanky ma neprebudia.

V Tonyho dome sme dostali ďalšie rozkazy. Steve, Tony, Vision a Natasha išli zaistiť bezpečnosť našej novej základne. Ja s Pietrom sme mali ubytovať Strážcov. Tentokrát si ma nedôverčivo obzerali, aj keď som sa tvárila naozaj nevinne. Nejako som nemala náladu si z nich aj tak strieľať. To však samozrejme nebol Pietrov prípad. Chcelo to odo mňa priveľa úsilia ho zastaviť a vysvetliť mu, že zapustiť chudáka Rocketa do betónu nebude práve najlepší z jeho nápadov.

,,Friday, pusti môj Spotify." Rozkázala som umelej inteligencii keď som vchádzala do telocvične.
,,Ktorý playlist si želáte?" umelá inteligencia sa ozvala chvíľku na to.
,,Náhodné prehrávanie z obľúbených." Oznámila som a onedlho sa z reprákov rozložených po telocvični ozývala hudba. Nasadila som si rukavice a prešla k počítaču, kde som zapla Tonyho tréningový program. V ringu sa zjavilo niekoľko postáv. Všetky stáli ako sochy vedľa lán ohraničujúcich ring. Tento program Tony urobil na moje naliehanie po páde Shieldu. Sťažovala som sa mu, že nemám s kým trénovať, tak vymyslel túto zaujímavú virtuálnu realitu, v ktorej netreba okuliare a ak človek dostane úder, celkom to bolí.

Skočila som do ringu a postavy blikli a zjavili sa na iných miestach po ringu. To znamenalo, že sa program plne naštartoval a tréning začínal.

Po pár kolách, keď som už ledva vládala stáť do telocvične vstúpil Steve.
,,Dnes sa ti nejako nedarí." Podvihol obočie. Mierne som si povzdychla a ukázala mu predlaktie.
,,Poprosila som Tonyho, aby ho vyrobil." Náramok bol tentokrát široký asi päť centimetrov a bol podstatne užší, takže mi nelietal po celej ruke ako ten posledný. ,,Tento viem odopnúť aj ja."
,,Myslel som si že ten náramok doslova nenávidíš."
,,To hej." Prikývla som. ,,Ale zistila som, že sa priveľmi spolieham na svoje superschopnosti. Musím sa naučiť bojovať aj bez nich."
,,Niekedy ma prekvapuješ." Usmial sa na mňa. ,,Dáme jeden zápas? Dávno sme spolu netrénovali."
,,Tentokrát sa nebojíš že ti nakopem zadok?" Uškrnula som sa. Uškrnul sa aj on.
,,Máš ešte jeden ten náramok? Nech je to vyrovnané." Bradou mykol k môjmu zápästiu. Prešla som k počítačovému stolu a vytiahla zo spodného šuflíka rovnaký náramok ako som mala aj ja.
,,Takže pripravený na ďalšiu prehru?" So širokým úsmevom som podvihla jedno obočie.
,,Snívaj ďalej." Zasmial sa a vykročil k ringu. Odfrkla som si a Steve si zatiaľ pripol náramok. Keď sme však zaujali pozície v ringu ani jeden z nás sa neusmieval.

Po dlhom čase som späť :D neviem však na ako dlho, takže novú časť neočakávajte nejako skoro :/ dúfam však, že táto časť sa vám páčila aj keď je to len taká, v ktorej sa nič v podstate nedeje :D