Infinity War - Superhero 2 (SK) ✏️

1. Mimozemšťania

Znudene som ležala na školskej lavici a čakala kým zazvoní. Najhoršie na chodení do školy bolo v posledných dňoch to, že som nebola ničím výnimočná. Až na zopár vecí, ako napríklad, že Avengers sú moja rodina a tak. Ale aj tak, všetko čo je na mne výnimočné má niečo spoločné s Avengermi. Po čase to unudí každého s kým sa stretnem, hlavne keď už majú autogramy od svojich obľúbených superhrdinov. Alebo keď im, ako napríklad teraz kvôli tomu sprostému náramku, nemôžem predvádzať svoje superschopnosti. A preto sa so mnou posledné dni nikto nerozprával. Senzáciou znova začnem byť asi až po uplynutí môjho zaracha. Keď zazvonilo vystrelila som zo stoličky ako keby ma odtiaľ odpálil granát a šprintovala smerom ku skrinke. I keď som v danej chvíli nemala schopnosti, stále som bola najrýchlejšia osoba na škole, keďže behávam častejšie ako ktokoľvek iný v tejto väznici. Keď som hodila všetky knihy do skrinky, zavolala som Stevovi, ktorý mal po mňa dnes dôjsť. Zamračila som sa keď mi nedvíhal. Zafučala som a zabuchla dvierka skrinky.

,,Chúďa skrinka. Nejako ťa naštvala?" Ozvalo sa za mnou. Prudko som sa otočila a zamračila sa na vyškereného Steva Rogersa v civilnom oblečení, šiltovkou na hlave a dvomi športovými taškami.
,,Prečo mi nedvíhaš mobil?" Vybehla som na neho.
,,Mám vypnuté zvonenie." Pokrčil plecami a zvesil si z ramena jednu z tašiek. ,,Máme misiu." Podal mi ho. Nechápavo som nadvihla som jedno obočie, keďže súčasťou prevažne môjho zaracha bol aj zákaz účasti na misii a zamávala mu rukou s náramkom pred tvárou. Moji spolužiaci si všimli, že sa s niekým zhováram a utvorili okolo nás polkruh. Keď spoznali Steva, strhol sa dosť veľký frmol, ale neodvážili sa priblížiť. Zase som bola zaujímavá. Steve sa zasmial a odopol mi náramok. Široko som sa usmiala.
,,Veľmi sa neteš, neskôr sa tam vráti." Potlapkal ma po pleci. Môj úsmev dosť povädol. ,,A bol by som ti inak celkom vďačný, keby si ma nasmerovala na záchody. Aj ja sa totiž potrebujem prezliecť." Na pleci si upravil popruh druhej tašky. Explodovala som do smiechu, keď som si predstavila, ako sa pokúša prezliecť na školských záchodoch do uniformy Kapitána Ameriky.

Keďže dievčenské záchody boli najbližšie, išli sme tam. Steve samozrejme nebol nadšený. Najskôr som preskúmala či sú prázdne a pomocou svojej superrýchlosti sa prezliekla. Potom som dnu vpustila Steva a vonku strážila dvere aj zo zapnutou kamerou na mobile, aby som natočila ako výjde. Nebola som ale jediná, okolo dverí vedúcich na dievčenské záchody sa zhrnula polka školy a každý mal pripravený mobil, aby natočil Kapitána Ameriku ako vychádza z dievčenských záchodov. Toto do smrti nezabudne, uškrnula som sa. Keď nakoniec predsa len vyliezol, explodovala som od smiechu a Steve na mňa pozrel prižmúrenými očami.
,,Na najbližšom tréningu ti to zrátam." Znovu sme zamierili k mojej skrinke, kde sme hodili obe športové tašky. Vzhľadom na to, že už som tam mala ďalšie dve tašky - školskú a s vecami na telesnú, som sa čudovala ako sme to tam napratali.
,,Kam?" Spýtala som sa ho a chytila ho za ruku.
,,Central Park. Zvyšok by tam už mal pristávať." To mi veľmi pomohlo, vďaka Steve. Lebo Central Park nie je nehorázne obrovský. Ale keď vravíš, že zvyšní Avengeri tam už pristávajú...

Teleportovala som nás vysoko nad Central Park.
,,Chceš mi spôsobiť infarkt?" Zjačal na mňa Steve, počas nášho pádu. Ja som ho ale statočne ignorovala a sa snažila nájsť miesto, kam mám pristáť. Keď som zbadala quinjet, chytila som Stevovu ruku pevnejšie a teleportovala nás vedľa quinjetu. Dvere od nákladného priestoru sa akurát začali otvárať.
,,Keďže si nepovedal presné miesto, musela som sa vynájsť." Uškrnula som sa na neho. Hodil na mňa pohľad typu 'Veď ty ešte uvidíš'. ,,Čo je to vlastne za misiu?" Ukázal rukou smerom vľavo.
,,Pristáli tu dáky mimozemšťania." Vypleštila som na neho oči a potom na žiarivú oranžovo modrú vesmírnu loď. Ako to, že som si ju nevšimla?

Vyšla odtiaľ celkom zaujímavá skupinka osôb. Z toho jeden vyzeral ako človek a hádal sa s medvedíkom čistotným. Bolo ich počuť až sem.
,,Hovoril som ti, že mám pilotovať ja! Nevieš pristávať! Neustále do niečoho nabúraš a musíme moju loď opravovať!" Hučal ten čo vyzeral ako človek. Keď prehovoril medvedík čistotný, skoro som skolabovala.
,,Po prvé, nie je to len tvoja loď!"
,,To veru je!"
,,A po druhé, keby si ma pri pristávaní neotravoval, pristaneme normálne!" Prerušila ich zelená mimozemšťanka, anténky však na moje sklamanie nemala.
,,Môžete už láskavo sklapnúť?!" Pridal sa k nej aj hovoriaci strom, ktorý len opakoval ,,Ja som Groot." A ďalší týpek, ktorý vyzeral akoby ho natreli divnou šedou farbou a nakoniec ho ešte potetovali na červeno.

,,Pripomína mi to naše začiatky." Uškrnula sa Nat, keď sa dvere od nákladného priestoru konečne naplno otvorili a vyšla z quinjetu von. Ostatní Avengeri ju nasledovali. Neboli sme ale v kompletnej zostave. Chýbali obaja Asgarďania, dvojčatá, Vision, môj otec a Bucky. Hej, aj ten sa k nám pridal.
,,Hej. Lenže pochybujem, že my sme boli na tom až tak zle." Tony si ich premeriaval.
,,Traja z našich súčasných členov sa pokúsili zvyšok zabiť. Vlastne štyria, ale Bucky nezaútočil na celé Avengers." Pokrčila Nat plecom. ,,Síce Clinta a Bruca ovládal Loki." Dodala, keď ju Clint prepaľoval pohľadom. ,,Fajn, kto s nimi prehovorí?" Spýtala sa. Prihlásil sa Tony, no Steve okamžite trochu vykročil a zamieril k mimozemšťanom. Tony sa zamračil jeho smerom a odfrkol si.

,,Kto ste?" Ozval sa Steve premeriavajúc si votrelcov. Tí tiež konečne stíchli a pozreli na nás. Ozval sa ten čo vyzeral ako človek.
,,Strážcovia galaxie." Oznámil, akoby sme vedeli kto to je. Keď zbadal naše nechápavé pohľady, začal každého zo svojmu tímu predstavovať. ,,Ja som Peter Quill alebo Star Lord." Oznámil, akoby sme to meno mali poznať. Keď videl, že stále máme nahodené nechápavé pohľady, sklamane pokračoval. ,,Toto je Gamora," ukázal na tú zelenú mimozemšťanku, potom ukázal na strom ,,Groot, tamten je Drax, a ten krpatý otravný medvedík čistotný je Rocket. A nebojte, prichádzame v mieri." Uškrnul sa. Steve si ich znova premeral, až potom nás začal predstavovať.
,,My sme Avengeri." Potom prešiel k našim superhrdinským menám a pritom na každého z nás ukázal. ,,Prečo ste prišli na Zem?" Pokračoval Steve vo vypočúvaní. Peter sa chcel nadýchnuť na odpoveď, ale predbehla ho Gamora.
,,Prišli sme vás varovať. Na Zem prichádza Thanos. Zbiera Kamene Nekonečna a na Zemi ich je vraj niekoľko." Všetci sa otočili na Tonyho, ktorý sa o Kameňoch rozprával s Thorom.
,,Nech príde, porazíme ho." Pokrčil Tony plecami.
,,Vy to nechápete." Zavrtela Gamora hlavou. ,,Thanos je najmocnejšia bytosť vo vesmíre. Vyvraždil veľké množstvo bytostí na mnohých planétach." Ten týpek sa mi nepozdáva. ,,Ak sem ide, budete potrebovať každého koho len zohnáte, aby ste ho porazili." Nikdy by som to v tom momente nepriznala, ale začali sa mi mierne triasť kolená.