Dedičstvo GEMINI

13) Vladohrad

Mala pravdu.

,,Svet sa akoby zrazu zmenil, keď sme sa dozvedeli, že sme čarodejnice," prikývla Rebeka.

Dievčatá sa po zvyšok cesty ďalej rozprávali.

Keď Tessa skončila opisovaním svojich zážitkov, tak zase Rebeka porozprávala Tesse o svojich letných prázdninách a hlavne o Matúšovi a aj o jeho otázke o tom, či by medzi nimi nemohlo byť niečo viac.

,,Vau, takže máš frajera?" spýtala sa Tessa nadšene, keď už boli skoro v cieli.

,,Nie, Tessa, nemám," odpovedala jej Rebeka smrteľne vážne: ,,Ja som mu odpísala, že... že by sme to mali prebrať radšej osobne."

,,Počkať, čo?" spýtala sa Tessa spôsobom, ako by neverila tomu, to práve počula: ,,Ty si ho akože... zrušila? A takto? Ježiš, ukáž mi tu SMS správu okamžite... ako si mu to napísala?"

Rebeka celkom neochotne vytiahla mobil z vrecka a s poslednou správou Matúšovi ho podala Tesse.

,,Nie, to snáď nie..." Tessa kývala hlavou neveriacky: ,,Takže on... predstav si to takto: on vyloží karty na stôl. Áno? A ty... ty to proste odignoruješ a napíšeš mu toto... odpísal ti na to vôbec niečo?"

,,Nie," odpovedala Rebeka potichu.

,,Ani sa mu nečudujem," pokračovala Tessa: ,,Teraz určite niekde v kúte svojej izby smutne sedí a prekonáva svoje zlomené srdce."

,,Ale Tessa, nepreháňaj... povedala som mu len, že sa chcem o tom porozprávať osobne. Ja som mu nepovedala že URČITE NIE!"

,,Ale si mu ani nepovedala, že URČITE ÁNO," opravila ju Tessa.

,,To nie je pravda," stála si za svojím Rebeka.

Tessa prevrátila očami.

,,Ide o to, že on sa ma to mal spýtať osobne. Chápeš? Proste takéto veci sa majú preberať osobne... a nie cez trápnu SMS," odpovedala jej Rebeka skoro smrteľne vážne, čo na Tessinej tvári vyčarilo nefalšovaný výraz prekvapenia.

,,Tak, ako..." začala Tessa po chvíli: ,,Keby išiel niekto takto po mne, ako tento Matúš po tebe... aspoň podľa toho, čo si mi o ňom povedala... tak už dávno sme frajeri. A neriešila by som nejakú SMS."

Rebeka sa na chvíľu zamyslela a potom sa spýtala: ,,Tebe by nevadilo, že by sa ťa to nespýtal osobne?"

,,Nie," odpovedala Tessa bez rozmýšľania.

Rebeka sa znova zamyslela: ,,Čo som snáď staromódna, keď chcem takéto vážne debaty preberať osobne?" potom si povzdychla: ,,Myslíš, že mi ešte napíše?"

Tessa pokrčila plecami: ,,Stretli ste sa aspoň potom?"

,,Nestretli..." odvetila Rebeka.

,,To vážne? Ty si odišla sem do Vladohradu a nechala ho bez odpovede?" zdesene skonštatovala Tessa.

Áno, bez odpovede.

,,Bohužiaľ, všetko sa to zomlelo tak rýchlo. Babička a to jej tajomstvo ktoré mi vybalila len chvíľu pred odchodom, práve vtedy, keď som si dúfala, že sa s Matúšom možno ešte naposledy stretneme..."

Ale nestretli sa. Rebeka nebola schopná sa v ten večer a ani celý nasledujúci deň pomaly postaviť z postele. Nie to ešte stretnúť sa.

A teraz je tu.

,,Aké tajomstvo Rebeka?" spýtala sa Tessa.

,,Ach nič vážne, len som sa zamyslela," zaklamala jej, keď si uvedomila, že sa preriekla. Nebol ten správny čas sa rozprávať o tom, čo sa dozvedela od babičky o smrti svojich rodičov.