Dedičstvo GEMINI

12) Dunajská kráľovná

,,Ty!?" ozval sa za ňou známy dievčenský hlas a vyrušil ju zo zamyslenia.

Otočila sa.

Za sebou nevidela nikoho iného, ako starú známu Xéniu Fisherovú, ktorá mala v ruke kufor a na krku starý známy - dračí zub.

,,No toto mi ešte chýbalo," zašomrala si Rebeka.

,,Tak to ma podrž, Rebeka Stellová a čarodejnica?" uštipačne dodala Xénia, ako keby to vopred netušila: ,,Tak to už snáď ani horšie byť nemôže," no skôr ako stihla Rebeka čokoľvek povedať, Xénia sa otočila a odišla.

A spolu s ňou aj pár nejakých neznámych dievčat, ktoré poslušne cupitali za ňou.

Rebeka sa ani nestihla spamätať, a Xénia už bola preč.

,,Ach, a to som si myslela, že tieto dni už nemôžu byť horšie," potom si znova vzala svoj kufor do ruky a kráčala ďalej, aby sa pridala sa do dlhého radu k študentom, ktorí tiež vchádzali do Dunajskej kráľovny.

Ako tak stála v rade a obzerala sa okolo seba, uvedomila si, že naozaj nikoho nepozná. Teda okrem Xénie samozrejme.

A čo tak urobiť si pár nových kamarátov? Osloviť náhodných okoloidúcich?

Dobrý nápad!

Ale koho?

Nič to, nechám to na náhodu.

A tak sa zhlboka nadýchla a otočila sa za seba a oslovila prvého človeka, ktorý stál za ňou: ,,Ahoj."

,,Ahoj?" prekvapene odvetil neznámy o pár centimetrov vyšší chalan, ktorý mal dlhšie hnedo-blonďavé vlasy, ktoré mu neposlušne padli do čela.

,,Ehm...si tu nový?" dodala Rebeka.

,,Áno som nový – budem prvák. A ty?" odpovedal prekvapene.

,,Aj ja," prikývla Rebeka: ,,Ehm, si odtiaľto, z Bratislavy?"

,,Nie, to nie," odpovedal jej: ,,Ja som zo severu, z Oravy. Ty?"

,,Vážne? Ja tiež," prekvapivo odvetila Rebeka: ,,Zaujímavé, že sme sa po ceste do Bratislavy nestretli," povedala si sama pre seba.

,,Inak, ani sme sa nepredstavili," zhodnotila: ,,Ja som Rebeka."

,,Ja som Vojtech, ale všetci ma volajú Vojto," odvetil.

,,Rada ťa spoznávam Vojto," priateľsky sa mu pozrela do očí. Potom si ho prvýkrát premerala od hlavy po päty a všimla si, že na očiach okuliare s naozaj silnými dioptriami a na krku mu na retiazke visí jantárovo-hnedý prívesok, v tvare kruhu s dierkou uprostred.

,,Amulet?" spýtala sa.

Vojto prikývol.

Nasledujúcich pár minút sa rozprávali, a ukázalo sa že Vojto pochádza hneď z vedľajšieho mesta, a že s Rebekou nebývajú od seba ďalej ako 15 minút autobusom.

,,Si tu sama?" spýtal sa jej.

,,Zatiaľ áno, ale mala by som sa čoskoro stretnúť so svojou sesternicou Tessou, ktorá je tiež prváčka. A ty?" odpovedala.

,,Áno, aj nie," pousmial sa: ,,Vo Vladohrade mám veľa známych, takže aj keď som sám, tak vlastne nie som sám."

Rebeka netušila čo mu má na to odpovedať, tak len prikývla.

,,A ty? Máš ešte niekoho z rodiny vo Vladohrade? Teda okrem tej tvojej sesternice," pokračoval.

,,Ani nie," odvetila Rebeka neisto: ,,Aspoň nikto o kom by som vedela, že tam už chodí."