Together again... After ages... [Harry Styles FANFIC SK]

Part 6 - Divné ráno

Pohľad Harry

Páni! To bol ale divný sen. Prečo sa mi snívalo o nejakom grófovi vracajúcom sa z výpravy, ktorého uniesla dievčina. Hodnú chvíľu som nad tým premýšľal. Predsa, ktorý muž by mohol byť taká padavka, aby sa nechal uniesť ženskou? To je absurdné! Veď ženy... Ženy sú len na chvíľkovú zábavu. Na rozptýlenie... A tiež, aby navarili a upratali. Je to blbosť. Žiadna žena by si nedovolila uniesť muža. Veď my muži sme silnejší. Žene by sa prosto niečo také nikdy nepodarilo.

Zasmial som sa sám nad sebou... Keď sa opijem, mám fakt divné sny. Obzeral som sa okolo seba. Zvláštne, nepamätám sa, žeby som túto izbu poznal. Rýchlo som vyliezol s postele a zamieril k dverám izby. Vyšiel som von. Susan spala na gauči. To som nechápal, ale neriešil som to. Suzan bola jedná z tých na jednu noc. Síce som si tu noc z nejakej príčiny nepamätal, ale nehodlal som nadväzovať žiadny dlhodobý vzťah. Zamieril som k dverám. Boli zamknuté. Obzeral som sa, či niekde nezbadám kľúč.

"Ani sa nepohni," povedala Susan. S úsmevom som sa k nej obrátil. Možno si chce zopakovať včerajšiu noc. Ak hej, nemám s tým problém. Koniec koncov, ja som pripravený vždy a na všetko. Úsmev mi ale zamrzol na tvári. Mierila na mňa zbraňou. Nechápal som, čo sa deje...

Pohľad Susan

Veľmi divný sen. Kto je tá Rosamunde? Kto je tá Finnula? Prečo sa mi o nich snívalo. Prečo sa to tak podobá tomu, čo sa deje. Rosamunde uniesla bohatého šľachtica, len aby získala peniaze pre svoju sestru. A ja? Prečo som vlastné uniesla Hazzu? Aby som sa pomstila otcovi. Rosamunde zlákala šľachtica na svoje telo, ja vlastne tiež. Čo to má znamenať? Prečo sa také blbosti musia snívať práve mne? Fakt to nepochopím. Vždy som mávala divné sny, ale tento bol divný na n-tú.

Z premýšľania ma vytrhol hluk v izbe. Rýchlo som si zo skrýše v sukni vybrala zbraň a ľahla si tak, aby si ju nevšimol. Zavrela som oči, aby si myslel, že spím. Počula som, ako vyšiel z izby. Chvíľu sa na mňa díval, ako spím. Cítila som to. Potom zamieril k dverám. Stisol kľučku. Zistil, že sú zamknuté. Obzeral sa v predsieni po kľúčoch. To som už stála neďaleko neho.

"Ani sa nepohni," povedala som. S úsmevom sa ku mne obrátil. Keď však videl zbraň v mojich rukách, úsmev mu zmizol z tváre.

"Susan polož to. Nechceš predsa niekomu ublížiť, nie?" spýtal sa.

"Nie nechcem a preto sa ty pekne vrátiš do izby z ktorej si vyšiel a budeš tam. Nebudem strieľať, ak ma k tomu neprinútiš," povedala som mu.

"Zbláznila si sa!" zvolal.

"Nie zlatko, nezbláznila. Veľmi dobre viem čo robím," zasmiala som sa.

"Pozri, daj mi tu zbraň a pusti ma von, sľubujem, že nikomu nič nepoviem a obaja budeme žiť, akoby sa nič nestalo," hovoril Harry. Naozaj sa na mňa snažil robiť psie oči? Zasmiala som sa.

"Bože môj, ty si taký sprostý," povedala som, "myslíš si, že ma tými psími očami obmäkčíš? To nie zlatko. Všetko je už naplánované a ty... Ty odtiaľto tak skoro neodídeš, Zlatko!"

"Čo to má znamenať?" spýtal sa.

"Ešte stále ti to nedošlo? Toto je únos," odpovedala som a zasmiala sa. Harry na mňa vyvalil oči. "Niečo sa ti nepáči?" spýtala som sa.

Poznámka autorky: Znova dielik zo súčastnosti... Dúfam, že sa bude páčiť :)

Beatrix Pinekely :)