Together again... After ages... [Harry Styles FANFIC SK]

Part 3 - It's going well...

Potom sme ho s Paulom preniesli do jeho bytu. Položili sme ho na Paulovu posteľ.

"Vieš, čo máš robiť. Buď drzá, zlá a hlavne mu nedovoľ odísť," upozorňoval ma Paul.

"Neboj sa," povedala som.

"A ak ti budem volať, neoslovuj ma menom. A prídem vás raz za deň skontrolovať," povedal.

"Dobre. A sem tam sem dones nejaké jedlo. Niečo mu predsa musím dať jesť," povedala som.

"Jasne. Za žiadnych okolností k nemu nebuď milá!" povedal mi.

"Neboj sa. Mám svoje metódy. Bude trpieť!" zasmiala som sa. Ten chalan netuší, ako veľmi bude trpieť. Vzal mi môjho otca a za to sa mu pomstím. "Ako dlho ešte bude spať?" spýtala som sa.

"Neboj, podľa tej dávky, čo si mu dala, bude spať aspoň do zajtra obeda. Ale ja už musím ísť. Drž sa," povedal a odišiel. Chvíľu som si obzerala byt. Mal to tu celkom pekne zariadené. Potom som zamkla dvere. Sme na 10.poschodí, takže okná som zaisťovať nemusela. Pre istotu som ale zamkla aj balkónové dvere, aby mu náhodou nenapadlo preliezť na vedľajší balkón, alebo niečo také. Rozmýšľala som, či som spravila dobre. Čo ak je to len pasca? Čo ak si to nakoniec celé odskáčem ja? Lenže aj ja som sa poistila. Všetky naše rozhovory mám nahraté v mobile. Viem, že to nie je veľmi dôveryhodný dôkaz, ale je to aspoň niečo. Z premýšľania ma vytrhol Harryho mobil. Blikotalo na ňom Louis. Vzdychla som si.

"Prosím?" spýtala sa a nahodila taký ten hlas rozmaznanej pipky.

"Och, ahoj. Môžeš mi prosím ťa dať Harryho, potrebujem s ním hovoriť." povedal Louis.

"Prepáč, ale Hazzouško-banánik spinká, my sme mali trošku náročnejšiu robotu pred chvíľou a nechcem ho budiť," povedala som ešte stále hraným tónom. V pozadí bolo počuť, že pár ľudí vybuchlo do smiechu, čo znamená, že Louis mal zapnutý hlasitý odposluch.

"Aha, tak keď sa zobudí, tak mu povedz, nech mi zavolá. Nech zavolá Louisovi," povedal.

"Dobre zlatušik. Bye bye! Posielam pusinku. Cmučiky," povedala som a zložila. Vzápätí začal zvoniť môj mobil. Bol to Paul.

"Bol som tam, keď Louis volal. Ten hlas, čo si dala! Mal som čo robiť, aby som udržal smiech. Skvelá práca. Chalani si teraz myslia, že je Harry s nejakou štetkou, nič v zlom, a dajú na chvíľku pokoj. Ak by znova volal niekto z nich, pokračuj v hre. A s tou prezývkou si ma tiež dostala. Že Hazzouško-banánik. To ťa ako napadlo?" chrlil zo seba Paul. Zasmiala som sa.

"Ďakujem. Proste som improvizovala a vyšlo to," povedala som.

"Každopádne, takto pokračuj," radil mi Paul.

"Dobre. Ahoj," povedala som na rozlúčku.

"Ahoj. A drž sa," povedal a zložil. Spokojne som sa usmiala. Potom som sa rozhodla, že si trošku pospím. Koniec koncov, Hazza nemá kade ujsť, takže môžem byť pokojná.

Poznámka autorky: Dočítali ste? Blahoželám :D Tieto časti sú dosť krátke, ale len čo príde prvý sen, budú už tie časti dlhšie, lebo sa to tam už začne trošku motať :D ďakujem za hviezdičky a komentáriky :D

Beatrix Pinekely