Together again... After ages... [Harry Styles FANFIC SK]

Part 4 - Musíš mi pomôcť...

Rok 1269 - Anglicko

"Sestrička musíš mi pomôcť!" hovorila Finnula svojej sestre.

"Ale ako?" spýtala sa jej Rosamunde.

"Môžeme uniesť nejakého šľachtica a žiadať výkupné," povedala Finnula.

"Ty si snáď rozum potratila!" zhíkla Rosamunde.

"Prečo? Vieš koľko mladých dievčat takto získalo veno?" spýtala sa Finnula, "ale sestrička! Si najlepšia strelkyňa široko ďaleko. Pre teba to bude hračka," prosíkala Fin, keď Rosa krútila záporne hlavou.

"Mne veno netreba," povedala jej Rosa, ale Finnula sa nedala odbiť.

"Dobre teda, ale ak skončím v žalári, bude to len tvoja vina," rezignovala nakoniec Rosamunde.

"Milujem ťa, sestrička moja," hodila sa jej Finnula okolo krku.

"Hej, hej. Po tomto ti ani iné neostáva," zadudrala na ňu Rosamunde. ...

... Rosamunde vošla do krčmy. Chvíľu si obzerala ľudí, čo tam sedeli. Pohľad jej padol a kučeravého mládenca, ktorý sedel aj so sluhom pri stole presne naproti nej. Jeho oblečenie dokazovalo, že je bohatý a aj keď platil krčmárovi. Zaplatil poriadnou sumou a krčmárovi, jej zaťovi, zasvietili oči nadšením.

"Kto to je?" spýtala sa ho, keď prišiel zať k nej.

"Neviem. Hlavná vec, že dobre platí. Vraj sa vracia domov z križiackych výprav," povedal jej. Rosamunde sa zamyslela, tento by bol ľahká korisť. Cítila na sebe jeho pohľad...

Aj toho záhadného pána ona zaujala. Zdala sa mu iná, ako ostatné dievčatá. A to ich na križiackych výpravách mal veľa. Mladý gróf Henrich de Montfort si rád užíval.

"Pozri. Určite sa na mňa teraz pozrela," šepol svojmu sluhovi.

"Len sa vám to zdalo, pán gróf," povedal mu sluha.

"Ale nezdalo! Teraz na mňa žmurkla," presviedčal Henrich svojho sluhu.

"Nenamýšľajte si, pán gróf. Tu sú vraj dievčatá cudné," presviedčal ho jeho o štyri roky mladší sluha.

"Ej ty si ešte mladý, aby si také veci videl," povedal mu, "ale uvidíme. Pozri, odchádza. Ideme. Nechcem ju stratiť z dohľadu," povedal Henrich a vstal od stola. Sluha sa lenivo postavil zo stoličky a nasledoval svojho pána.

"Kamže kamže, pane? Čo sa zrazu tak ponáhľate? Zastavte sa na chvíľočku," povedal jeden muž a už na Henricha mieril svojim mečom. Henrich zastal.

"Čo chcete?" spýtal sa nevľúdne. Ten muž, nech bol ktokoľvek, prekazil mu možnosť užiť si s tým dievčaťom a to sa mu nepáčilo. Druhý muž chytil jeho sluhu a znemožnil mu pohyb. Henrich už v tej chvíľke tasil svoj meč a pustil sa s tým prvým do boja.

"Dick, Hugo! Prestaňte! V mojej krčme nestojím o bitky!" zvolal krčmár.

"My prestaneme, len čo nám tuto pánko dá svoj mešec," zvolal jeden z nich.

"Do horúcich pekiel!" zaklial druhý, lebo ho Henrichov sluha zahryzol do ramena. Ten zaskučal a pustil chlapca. V tom istom momente sa ale prvému podarilo vybiť Henrichovi meč z ruky. Henrich sa teda vzdal.

"Dobre. Vezmite si mešec," povedal svojmu protivníkovi, Dickovi. Hugo sa znova zmocnil chlapca a pevne ho držal. No v momente, keď sa Dick naťahoval za mešcom, čo mal Henrich za pásom, čosi presvišťalo Dickovi popri líci a pripichlo mu rukáv k dlážke. Henrich v poslednej chvíli odtiahol ruku a teraz neveriacky hľadel na šíp s fialovým perím zapichnutý hlboko do dlážky. Šíp minul nielen jeho ruku, ale aj jeho najcennejší poklad /áno, to čo si myslíte, vy nadržanci/ len o pár centimetrov. Henrich zdvihol pohľad aby zistil, kto strieľal. Ostal chvíľu šokovane hľadieť, keď zbadal tú istú dievčinu, ktorú pred chvíľkou obdivoval s lukom v ruke. Znova mala šíp natiahnutý, tentoraz však pokojne varovala svoju obeť.

"Pusť toho chlapca, ináč to dostaneš rovno do chrbtice," Obor skamenel a hneď pustil Henrichovho sluhu na zem.

"Nestrieľaj Rosamunde," žobronil Hugo, "Dick, ani ja sme nechceli..." Hnedovláska sklonila luk k zemi a bezstarostne vykročila smerom k Henrichovi, akoby išla vyvešať bielizeň. Náročky si nevšímala kňučiaceho Dicka prišpendleného k podlahe, a ani nepozrela na Henricha, keď sa sklonila, aby vytiahla šíp z podlahy. Keď je Henrich mal tak blízko, nehanebne si ju obzeral. Väčšinou sa mu nestávalo, aby v prítomnosti žien onemel - skôr naopak-, ale ani za živý svet nedokázal tejto dievčine nič povedať, a už vôbec nie, keď mala ruku len pár centimetrov od jeho... povedzme, že pokladu.

"Ach," zamrmlalo dievča, keď sa jej konečne podarilo vytiahnuť šíp z podlahy. Pozorne ho preskúmala, palcom skúšala, či je ešte stále ostrý. Očividne bola s výsledkom spokojná, lebo na jej peknej tvári sa rozhostil úsmev, pri ktorom odhalila svoje prekrásne biele zúbky.

"Pozrimeže," zahundrala si popod nos, "a ja už som si myslela, že je po ňom." Len čo Dick ucítil, že je voľný, vystrelil na nohy a spolu s Hugom utekali kade ľahšie. Rosamunde sa milo usmiala na Henricha a tiež opustila krčmu. Henrich hneď vybehol za ňou, ale už ju nikde nevidel. Zamyslene ostal stáť na mieste.

"Pán gróf? Počúvate ma?" domáhal sa sluha pozornosti.

"Čo si hovoril?" spýtal sa ho Henrich.

"To dievča nám tuším obom zachránilo život. Prečo to podľa vás urobila pane. Človek by si myslel, že vy by ste mali zachrániť ju, ale ona priklincovala toho Dicka k zemi..." hovoril.

"Prečo sa na mňa tak pozeráte?" spýtal sa iným tónom, keď videl pánov podivný pohľad. Henrich sa otriasol. Čo sa stalo? Kto je tá Rosamunde, že v ňom jediným pohľadom vyvolala takú búrku emócií? Už naňho za celý jeho krátky život pozreli stovky žien, ale nikdy takto na žiadnu z nich nereagoval. Nie, celkom prirodzene ich zlákal do postele a strávil s nimi pekné chvíle. Prečo sa teraz cíti ako jeleň v ruji?

"Poď Ibrahim, budeme pokračovať v ceste," povedal svojmu sluhovi. Vyskočil na svojho vraníka, no stále nemohol zabudnúť na tie prekrásne modrosivé oči. Popchol svojho vraníka do cvalu. Keby sa ešte v tej sekunde obzrel, videl by, ako sa mu tie oči zavŕtavajú do chrbta...

Poznámka autorky: Upozorňujem! Sny, čo sa im budú snívať budem písať prostredníctvom akéhosi vševediaceho rozprávača. Bolo by zdĺhavé a podľa mňa aj nudné opisovať to, čo sa im sníva najprv z jej a potom aj z jeho pohľadu. Takto budete vedieť hneď, čo si obaja myslia a zároveň tu bude jasne oddelená prítomnosť, ktorá bude písaná väčšinou z jej, ale niekedy aj z jeho pohľadu, či pohľadu ostatných a minulosť, ktorá bude písaná cez rozprávača....

Beatrix Pinekely ;)