1.

16 2 0
                                    

„Nikdy mi to nenapadlo, ale dva dni, Lau...DVA DNI!" zvoláva na celý dom Mike a nervózne sa prechádza po mojej rozhádzanej izbe, z jedného konca na druhý, minimálne tisíckrát, ale kto by to počítal. „A najhoršie na tom je," razom zastavil v strede miestnosti a namieril na mňa ukazovákom, „že jej to je aj tak jedno! Keby ma k tomu pustila, zistila by,"

„Aký otravný si? Myslím, že má obraz." uškrnula som sa a vymenila som si preložené nohy. Už dlho boli v jednej polohe. Mike si ma prezrel a na moment ustrnul v pohybe. „Pozri, právo študuješ rok, a už si myslíš, že vieš spasiť celý svet? Nenahováraš si trochu?" pokračovala som a očkom som sa pozrela na hodiny, ktoré som mala zavesené na bledej stene. Ešte hodinku a budem môcť dostať nejaké to jedlo do seba. Pri tej myšlienke sa mi spravilo nevoľno, no ten pocit som odohnala preč. Mike sa zatiaľ pohol a oprel sa chrbtom o najbližšiu stenu. Stále pôsobil rovnako nervózne, no tvár mal nečitateľnú. Keby netisne päste k sebe, ani si človek nevšimne. A možno to robí len tá košeľa, ktorá je potrhaná. Kto vie, kde predtým liezol.

„Ja si nič nenahováram," zavrčal, no keď som zdvihla obočie, zmenil tón hlasu, „Len som chcel povedať, žeby mi mohla trochu veriť, nemyslíš?" Prehrabol si vlasy a odtisol sa od steny. Bože, fakt nevie stáť aspoň minútu na jednom mieste. Opäť sa začal prechádzať z miesta na miesto. Povzdychla som si a postavila sa. Zastal a prepichol ma očami, ktoré mi pripomínali našu úrodnú pôdu, na ktorej rástli tie najpotrebnejšie rastliny.

„Pozri, rada by som počúvala o tvojom náramnom ťažkom dni a o tom, ako ti starká odmieta dôverovať s prácou, ktorá je jej, ale mám jedno veľmi dôležité stretnutie, ktoré nemôžem tak ľahko odvolať, takže..." podišla som k dverám a otvorila ich dokorán. Mike si ma opäť premeral, no odišiel k dverám. V strede nich sa však zastavil.

„Aké stretnutie? Večera je o hodinu." povedal a nedôverčivo na mňa hľadel. Ďalší povzdych. Zbaviť sa ho je jak za trest.

„Stretnutie s mojimi milovanými kvadratickými rovnicami. Je to čisto rande pre dvoch, ale som si istá, keď tak naliehaš tu ostať, mohla by som zavolať lineárne a dáme dvojité rande." Potisla som ho na druhú stranu dverí. Odfrkol si a odišiel preč. Nech si je aký chce právnik, matiku nemal v láske rovnako.

Zatvorila som dvere a od únavy sa hodila na neupratanú posteľ. Kto by mal energiu na upratovanie. Aj keď ma naozaj čakali rovnice a iné úlohy na dokončenie, spánok bol vcelku lákavejší. No i ten nie a nie prísť. Tmavé myšlienky ma vcelku neustále mátali. Preto som si pustila hudbu do uší a snažila sa vnímať len melódiu.

Vždy som premýšľala, aké by to bolo bývalo, keby som sa nenarodila, jednoducho keby som nebola. Bol by svet iný? Áno aj nie. Matka by prišla na otcovu aféru oveľa neskôr než mala, aj bez mojej pomoci. Súrodenci by ďalej žili svoj život a svet by šiel do sračiek aj tak. Či si vyčítam, že som jej o tom niekedy povedala? Áno aj nie. Raz by na to prišla, určite. A vtedy by možno fľašu vína vymenila za zbraň. Otázne by bolo, či by mierila na seba, alebo na neho.

Nová posteľ bola celkom príjemná, matrac musela byť nová. Ale kto vie, možno je len na čas očarovaná, aby sa rýchlo predala. Prázdne biele steny čakali než ich niečím vyplním, no aktuálne sa mi to robiť nechce, plus mám pocit, že onedlho sa objaví nejaká pleseň alebo čo. Vlastne, všetko tu je prázdne. Moc veľa vecí som nikdy nevlastnila, a preto som nemala moc veľkú potrebu sa hneď vybaľovať. Všetko má svoj čas. Ako hovorí aj pieseň, ktorá mi práve znie v ušiach.

Razom sa otvoria dvere, v ktorých stojí Mike. Nebola by som si ho všimla, keby nie som zrovna natočená smerom ku dverám. Tváril sa celkom nahnevane, mohla som to vidieť kvôli vráske medzi obočím. S prekvapeným výrazom som si vytiahla slúchadla von z uší a prehovorila: „Po a, klopanie existuje, a po b, prečo si prišiel ako prívalová vlna do mojej izby? Nevyhodila som sa ťa pred chvíľou?" Mike nezmenil pohľad a dal si ruky v bok. Čakala som kým prehovorí, no stále bol ticho. „Haló? Si nemý či čo?" Mike si povzdychol, ale neprestával sa mračiť.

Mystery ForestWhere stories live. Discover now