Druhá šanca [HP Fanfiction]

14. Druhá šanca

Pred rokmi

Hermiona a Ron sedeli v novej kaviarni. Šikmá ulička sa musela po vojne tiež renovovať, otvorili nové obchody, niektoré staré sa zavreli. Kaviareň bola novinka a bola veľmi obľúbená. Káva bola vážne skvelá a tie skvelé koláčiky. Preto práve sem Ron chcel ísť. Občas koláče prirovnal k tým od svojej mamy (na čo sa Molly párkrát urazila, veď predsa ona pečie tie najlepšie).

Zhovárali sa, Hermiona si hladkala bruško, pretože bábätko ju kopalo, keďže jedla čokoládový zákusok.

Ron pôsobil spokojne, v práci na poste aurora sa mu darilo, hoci stále bol trochu smutný, že Harry si vybral skôr akademickú pôdu. Hermiona sa tomu však vôbec nedivila. Pamätala si, aký bol Harry skvelý, keď viedol ich tajný krúžok Dumbledorovej armády. Učenie mal jednoducho v krvi a bojoval sa už dosť. Práca profesora Obrany proti čiernej mágií bola pre neho rozhodne šťastnejšia voľba.

Krásne bolo, že v tejto fáze života bol každý z nich šťastný.

Harry mal skvelú prácu a s Ginny sa mi im darilo. Nedávno sa zosobášili a užívali si čas sami dvaja. Pomaly ale tiež začínali rozprávať o deťoch.

Ron žil pre prácu, ale nevyzeralo, že by mu to vadilo. Pred pár týždňami začal randiť s jednou svojou kolegyňou, ktorá bola od neho staršia o dva roky. Volala sa Robin. Chodila do Beauxbatonsu, preto ju nepoznali zo školy. Preložili ju však z francúzskeho Ministerstva mágie a ona bola rada, vždy túžila žiť v Londýne. Hermione i Harrymu tiež padla do oka. A Ron bol naozaj šťastný.

Nuž a ona?

Ona bola snáď tá najšťastnejšia žena pod slnkom. Už o mesiac sa stane matkou. S Dracom sa nemohli viac milovať. Všetko bolo ako z rozprávky. Vedela, že chvíľku po tom, čo sa im dcérka narodí, tak sa zosobášia, hoci rodina boli už teraz.

Áno, pre všetkých to bol trochu šok, keď sa s Dracom dali dokopy, ale dúfala, že to už predýchali. Draco sa zmenil a ona v ňom objavila niekoho úžasného. Každý deň jej to dokazoval. V podstate spolu začali chodiť na konci siedmeho ročníka, ktorý si obaja dorobili. Ona preto, lebo chcela a on preto, lebo to bolo súčasťou jeho trestu za vykonané skutky vo vojne. Spočiatku na to nadával, ale nakoniec aj on sám bol šťastný. Pretože to mu prinieslo do života toľko pekného. Sám sa jej s tým priznal.

Hermiona zasnene zavrela oči, ruku mala stále položenú na svojom brušku a chcela, aby to takto bolo vždy. Aby boli spokojní. Ona i jej priatelia.

Keď sa zrazu ozval výbuch.

„Čo to bolo?" mykla sa a otvorila oči.

Ron na ňu vydesene hľadel. Nastala panika. Ľudia z terasy kaviarne sa zdvíhali, niektorí kričali. „Hermiona, mala by si vypadnúť," vravel jej rýchlo vystrašený Ron a vyťahoval svoj prútik.

Stále vedeli, že sa niečo takéto môže stať. Nie všetkých smrťožrútov sa podarilo po vojne pochytať a zatvoriť do Azkabanu. A okrem toho, zlo nikdy úplne nevymizne.

Hermiona sa chystala prikývnuť. Tiež v ruke zvierala svoj prútik. A potom si ich všimla.

Boli to smrťožrúti. Dokonca stále s maskami na tvári. Obchody horeli, ľudia kričali, všade lietali zaklínadla. Ronovi sa podarilo poslať po posily.

„Hermiona, choď!" prikázal jej a vybral sa zatiaľ sám bojovať proti maskovaným smrťožrútom.

Pridalo sa k nemu niekoľko ľudí. Ale smrťožrúti používali temnú mágiu. Posily stále neprichádzali.