Druhá šanca [HP Fanfiction]

1. Návrat

Hermiona hľadela na seba v zrkadle. Chystala sa na dôležitú večeru. Pravda bola, že dôležitých večerí sa ako ministerka mágie zúčastňovala často, ale táto bola iná. Nebola totižto pracovná, ale čisto rodinná. Jej dcéra Rose (ani netušila, kedy jej tak vyrástla) sa o pár týždňov vydávala. Hermiona stále pokladala za mierne šialené, že práve jej dcéru osud doviedol k chlapcovi menom Scorpius Malfoy. Hoci to už bol skôr muž, v jej očiach bol stále iba chlapcom, keďže ho spoznala, keď mal jedenásť rokov, bol synom Draca Malfoya.

A Draco Malfoy bol... čo vlastne bol? Dlhá história? Prekliatie? Raz ho človek konečne nechá ísť a on sa zase vráti? Čo, do pekla, vôbec pre ňu ešte bol Draco Malfoy? Kiežby len otec chlapca, ktoré si mala Rose brať. Obávala sa, že to tak vôbec nebude, keď sa mu po toľkých rokoch pozrie znovu do šedých a ľadových očí.

„Do prdele s tebou, Malfoy," zanadávala a prezerala sa v zrkadle. Rose jej ešte pred týždňom tvrdila, že jej budúci svokor na večeru nepríde, ale plány sa pred dvomi dňami zmenili. Vrátil sa z Viedne, kde donedávna žil a pracoval na rakúskom Ministerstve mágie. Utiahol sa tam pred pár rokmi, keď zomrela jeho manželka Astoria na nevyliečiteľnú chorobu. A Hermiona vedela, že sa do Viedne najbližšie roky pravdepodobne nevráti.

Mala na dnešný večer vybraté obyčajne béžové šaty, ale nakoniec sa rozhodla zmeniť ich na niečo rafinovanejšie. V deň, keď jej Rose oznámila, že Malfoy starší nakoniec na večeru dorazí, vybrala si v butiku šaty vínovej farby, ktoré dokonalo sedeli na jej postave. Mali aj hlbší výstrih a rozparok na pravej strane. Hermiona na seba stále hľadela do zrkadla a mala pocit, že hľadí na cudziu ženu. Pripadala si akási krajšia, viac sexi a dúfala, že aspoň to, že vyzerá dobre, jej pomôže, aby sa necítila počas večera ako úplná zúfalka.

Bolo to už desať rokov, čo sa s Ronom rozviedli. On už mal novú rodinu a pri jeho manželke sa Hermiona vždy cítila zle. Daphne Greengrassová, teda už Weasleyová, bola neskutočne krásna blondína, s veľkými modrými očami a z jej šarmu každý padal na kolená. Hermiona proti nej v skutočnosti nič nemala. Daphne nebola príčinou jej rozvodu s Ronom a v podstate spolu vychádzali. Nuž aj tak sa pri nej cítila maličká. Ron ju vymenil za omnoho lepší a krajší model.

A ona roky nikoho nemala. Niežeby nemala krátke vzťahy, alebo nejaké úlety, ale na rozdiel od Rona, ktorý žil opäť v manželstve (a tento raz naozaj šťastnom), ona bola sama. Nedokázala sa znovu zamilovať. Pravdou však bolo, že si nebola istá, či je Ron ten muž, kvôli ktorému nedokáže nikoho pustiť do svojho srdca. Rona milovala, stále bol pre ňu dôležitý, pretože bol otcom jej dcéry, ale kedysi dávno tu bol ešte niekto.

Povzdychla si a naniesla si na pery červený rúž. Posledný pohľad do zrkadla. Obula si červené lodičky. Dobre, tak ešte jeden pohľad do zrkadla.

Rýchlo nahádzala svoje veci do kabelky, pretože keby sa ešte chvíľku zdržovala, meškala by a zo všetkého najviac neznášala, keď niekto meškal.

Vzala si do rúk čierne sako, zbehla schody svojho domu a vošla do kozuba. Vzala si hop-šup prášok a zavelila. „Šikmá ulička."

Svadobná večera, ako ju Rose nazývala, sa konala v reštaurácií, ktorú vlastnila Daphne. Bolo tam veľmi útulne a patrila medzi najnavštevovanejšie pohostenia v Šikmej uličke. Ginny neustále prehovárala Daphne, aby si otvorila pobočky aj niekde inde.

Pred reštauráciou CARPE DIEM Hermiona zastala a cez okno videla, že Rose a Scorpius sú už tam. Tiež aj Daphne a Ron. Nechýbali ani Molly s Arturom a Harry s Ginny. Ostatní Weasleyovci sa zúčastnia až svadby. Prítomní ešte boli Albus Severus, pretože šiel Scorpiusovi za svedka a Dominique, ktorá šla za svedka Rose.

Hermiona vedela, že chýba už len ona a...

„Grangerová," začula za sebou známy chladný hlas, z ktorého jej v okamihu nabehli zimomriavky po celom tele. V duchu si vynadala, že aj po rokoch ju vie dostať už len oslovením. Ale jeho hlas, ach, ten jeho hlas.

Zhlboka sa nadýchala a potom vydýchla. Otočila sa smerom k nemu. „Vrátil si sa."

„Môj syn sa žení," jednoducho odvetil, „už na svadbe nebude mať matku, ako by to vyzeralo, keby tam nemal ani otca?"

„Smutne."

Malfoy ju skúmal svojím pohľadom. Premeriaval si ju, dlhšie zotrval na jej výstrihu a potom aj na dlhých nohách. „Takto chodievaš aj na pracovné večere?"

„Čože?"

„Asi preto sa ti ako ministerke toľko darí, však? Vytiahneš svoje ženské zbrane a..."

„Si kretén," zamračila sa na neho a prestala sa v šatách cítiť komfortne a najradšej by si ten výstrih zahalila. Jeho slová sa jej dotkli. Svoj post ministerky mágie zastávala svedomito a naozaj nepotrebovala nikdy vyťahovať svoje ženské zbrane a ani by to nikdy neurobila. Bolo to pod jej úroveň a Malfoy, prekliaty Malfoy, by ju mal natoľko poznať, aby to vedel. „Aby si vedel, nie, nechodím takto na žiadne pracovné večere."

„Tak potom prečo si sa takto vyfintila dnes? Snažíš sa získať Weaslíka späť?" uvažoval nahlas. Pristúpil k nej o krok bližšie a uškrnul sa. „Alebo to je kvôli môjmu návratu?"

„Nefandi si, Malfoy," rýchlo zaklamala a dúfala, že ju hneď neprekukne.

„Škoda, na dnešnú noc mám voľno," mrkol na ňu.

„Aby si vedel, vôbec nie si vtipný," odsekla mu.

„Ani som sa nesnažil byť vtipný."

Hermiona na ňom zastala pohľadom. Akoby ani neubehli roky. Draco Malfoy bol stále neskutočný fešák. Vďaka pár vráskam koniec koncov vyzeral ešte viac šarmantne. Stále si po štyridsiatke udržiaval aj svoju postavu, čo sa o Ronovi a jeho pivnom bruchu povedať nedalo. Ale to už nebolo nič, čo by ju malo zaujímať.

„A aby si vedel, nie nesnažím sa, získať si Rona späť. Jemu a Daphne fandím. Sú spolu šťastní."

„Daphne potratila rozum, keď si vzala lasičiaka," poznamenal Draco a po pár sekundách jeho tvár zbledla, keď si uvedomil slovo, ktoré vo vete použil.

Hermiona preglgla, zamračila sa a potom sa mu otočila chrbtom s cieľom vojsť do reštaurácie a sadnúť si čo najďalej od neho.

„Počkaj, Hermiona," Malfoy ju chytil za rameno a otočil jemne k sebe. „Nechcel som povedať..., nechcel som povedať to slovo."

Hoci v jeho hlase cítila ľútosť, pokrútila hlavou. „Daj mi pokoj, Malfoy!" Dala mu dole ruku zo svojho ramena a naozaj vošla do reštaurácie.

Náhle jej zvlhli oči. Aj po toľkých rokoch niektoré záležitosti boleli. Potlačila slzy, nahodila úsmev a ponáhľala sa objať svoju dcéru.

Vďaka Rose vyšla v jej živote dúha, keď bol svet zahalený v ťažkých pochmúrnych dňoch, plných bolestí a výčitiek.

Výborne, že si sa vrátil Malfoy. Výborne, že si mi hneď vyhodil na oči moje zlyhanie. Výborne, že aj po toľkých rokoch mi ide srdce vyskočiť z hrude, keď na mňa prehovoríš, keď sa na mňa dívaš a keď ma vyzliekaš pohľadom. Výborne, naozaj výborne.

Pozn. autorky:

Och, akosi som potrebovala znovu uniknúť do tohto sveta. 

Naozaj neviem, ako často budú vychádzať kapitoly, no veď viete, mám doma maličké bábätko, ale vždy keď sa bude dať, tak si ukradnem čas pre túto poviedku, ktorou sa snažím znovu vrátiť nielen do sveta Harryho Pottera, ale celkovo do písania. Tak mi držte palce. 

V skratke k poviedke - nebude dlhá. Draco a Hermiona sú dospelí. Rose a Scorpius existujú, Hugo nie. Bude tu teda aj drobné #Scorose, na čo ste už isto prišli, ale primárne #Dramione. Pre veľký úspech v mojej staršej poviedke Ron a Daphne ako pár. A viac, no, uvidíme. 

Dúfam, že dáte poviedke ŠANCU a spoločne zistíme, či si ju dajú aj Draco s Hermionou  :)