Starboy

Friends

Teraz sa už prechádzame po New York city a práve sme prišli z obchodu, v ktorom ma Tracey donútila si kúpiť šaty, pretože sa za mňa vraj nemôže hanbiť.
,,Ešte toto, toto a toto." Podávala mi Tracey do ruky ďalšie kúsky oblečenia.
,,Ešte že som si zobrala toľko peňazí." Zasmiala som sa.
Po náročnom nakupovaní sme stretli Jaya a Nikiho pri soche slobody.
,,Ahojte!" Zamával nám Jay pokiaľ Niki s niekým asi chatoval.
,,Nikdy som si nemyslela, že niekedy uvidím sochu slobody naživo." Podišla som k nej bližšie čím som sa aj priblížila k Nikimu.
,,Postav sa sem." Položil si Niki ruky na moje ranená a posunul ma k soche chrbtom.
,,Čo teraz robíme?" Nechápavo som tam stála.
V tom som len všimla sa vyťahuje svoj telefón a mieri ním na mňa.
,,Úsmev!!" Zakričal a už som len počula zvuk odfotenia.
,,Hah a teraz ti budú v úložisku zavadzať moje fotky." Zasmiala som sa keď sme si obydvaja sadli na lavičku.
,,To si nemyslím...inak kde je Jay a tvoja kamarátka?" Zmenil tému.
,,Tooo je dobrá otázka." Začala som sa obzerať naokolo a potom sme ich začali hľadať v okolí.
20 minút sme len tak pobehovali z miesta na miesto keď si ich Niki konečne všimol.
,,Tu sú." Ukázal na terasu kaviarne kde spolu sedeli a bavili sa. ,,Vidím, že si rozumejú."
,,Mhm asi hej." Odfrkla som, bol to divný pohľad a k tomu som si myslela, že dnes bude Jay tráviť čas somnou.
,,Vieš čo?",,Tak poď somnou." Zobral ma Niki za ruku a niekam ma začal ťahať.
,,Kam to ideme?" Pýtala som sa celú cestu ale odpoveď som nedostala.
,,Tu je to." Vydýchol si.
Bola to dosť dlhá cesta a boli sme obydvaja už dosť zadýchaní.
,,Wau, j-je to tu úžasné!" S otvorenými ústami som sa dívala na kamenný dom v tvare hríbu obklopeného kvetmi.
,,Ako si o tomto vedel?" ,,Je to fantastické!" ,,Nikdy som nič milšie nevidela." Skákala som od radosti.
Niki sa len na mňa usmieval a vyzeral byť rád, že sa mi toto miesto páči.
,,Chceš ísť dovnútra?" Spýtal sa.
,,Či chcem?" ,,Ja tam potrebujem ísť, poď!!!" Tento raz som začala ťahať Nikiho ja.
Bolo to tam veľmi krásne a bola som rada, že ma sem vzal.
,,Ako si sa dozvedel o tomto mieste?" Spýtala som sa keď sme už sedeli vonku.
,,Niesom totižto v New Yorku po prvý krát a raz keď som sa šiel prechádzať objavil som toto miesto a odvtedy som sem chodil stále, je to niečo ako moje obľúbené miesto." Povedal na jeden dych.
,,Ďakujem, za to že si ma vzal na tvoje obľúbené miesto." Darovala som mu veľký úsmev.
,,To nestojí za ďakovanie, videl som, že potrebuješ zdvihnúť náladu." Povedal.
,,Vieš nikdy som si nemyslela, že práve s tebou sa budem niekedy baviť a popravde si dobrý človek a som rada, že sme kamaráti." Konečne som sa odvážila Nikimu naozaj poďakovať.
,,Áno kamaráti, Kristinne ja len nechcem aby ti niekto ublížil." Povedal vážne.
,,Mne?" ,,Kto by mal mne ublížiť?" Nechápavo som naňho zízala.
Bola som taktiež zmätená z toho čo mi práve povedal z ničoho nič.
,,Ehm myslím tým, že..nechajme to radšej tak Kristinne." Sklonil hlavu.

Mushroom house: