Starboy

The tale of shoe

,,Asfgjjkqwwkkl!" Kričala som do vankúša.
Pri pomyslení na dneskajší večer mi poskakovalo srdce z jednej strany na druhú.
,,Tracey?"
Napísala som Tracey asi 6 správ ale asi bola ešte stále na tej párty.
Ja som už o 11, čiže pred hodinou odišla, pretože za Jayom prišli jeho známy a mňa to nebavilo.
Bola polnoc ale vôbec sa mi nechcelo spať tak som len prezerala instagram a tiktok keď mi v tom prišlo upozornenie ža Tracey pridala novú story na svoj príbeh na instagrame.
Tracey má strašne super zážitky čiže sa vždy teším čo uvidím ďalej.
Počkať...tak niečo takéto som nečakala? Iba som videla chalana na, ktorom sedela Tracey a bozkávali sa asi minútu v kuse! No nanešťastie tajomníkovy nebolo vidieť do tváre.
,,Ugh mať taký zaujímavý život ako ona."Pomyslela som si.
Ja som sa nikdy nedržala s žiadnym chlapcom za ruky nie to ešte myslieť na bozk!!!
,,Kristine?" Prišla mi správa.
,,Áno?" Bolo to neznáme číslo.
,,Nechala si si u mňa v izbe jednu topánku ;)." Odpísal.
,,Nishimura Riki?" Odpísala som.
,,Oh dobre, mohla by som si pre ňu prísť?" Napísala som ďaľšiu správu no už neodpísal.
Za prvé, ako som tam mohla nechať tú topánku, keď som si na 1000% istá, že som odniesla obe?
A za druhé, odkiaľ vie pre pána Boha Nishimura Riki moje číslo?
Ako som premýšľala o týchto nejasných veciach onedlho som už v spánku odfukovala.

Ráno o 6:00 mi začal zvoniť budík aj keď bol víkend, najprv som sa vystresovala a myslela si že nestíham do školy, no až po nejakých 10 minútach som si uvedomila, že je nedeľa.

,,Ahoj, vyspala si sa dobre." Prišla mi správa na instagram.
Ako som správu otvorila všimla som si že správa je od Jaya a nachvíľu sa mi úplne zastavilo srdce.
,,Áno, celkom fajn, odkiaľ vieš ako sa volám na instagrame?" Odpísala som hneď po minúte.
,,Hmm od tvojej kamarátky ;))." Hneď som vedela že tým myslí Tracey.
,,Išla by si zajtra po škole von?" Napísal Jay.
,,Ja?" ,,Von?" ,,S tebou?" ,,Prečo chceš ísť somnou von?" Odpísala som s milión otázkami.
,,Prečo nie?" ,,Sme kamaráti, však? ;)" ,,Zajtra po škole ťa budem čakať." Odpísal a v tej chvíli už na internete nebol aktívny, čiže som si to len pozrela a nič nepodpísala.
Ako som si tak len čítala knihu a užívala si pekné počasie niečo mi prišlo na rozum.
,,Moje topánky!!!" Zkríkla som na celú Kóreu a rozbehla som sa von.
Keďže som si pamätala cestu k tomu domu nebolo to také ťažké nájsť.
No čo bolo naozaj ťažké bolo zazvoniť na ten obrovský biely zvonček hneď pri bráne.
Asi 15 krát som sa rozhodla zazvoniť no v tom som sa zasa rozhodla nezazvoniť.
,,Čau, potrebuješ niečo?" Otvoril zrazu bránu nejaký chalan.
,,Hmmm, noo topánky." Pozerala som sa na zem a vyhýbala sa očnému kontaktu.
,,Topánky?" ,,Butik je na druhej ulici." Zazrel na mňa.
,,Nie, myslím moje topánky." ,,Včera tu bola párty a ja som si tu omylom nechala jednu topánku." Odpovedala som.
,,Oh okeyy, tak poď dovnútra aa ja sa ich posnažím nájsť." Usmial a hneď pôsobil príjemnejšie.
,,Inak ja som Jake a ty?" Prehovoril do ticha keď sme vstupovali do domu.
,,Kristine." Povedala som tichým hlasom.
,,Okey Kristine, tak teraz si tu môžeš napríklad sadnúť a ja ti pôjdem nájsť topánku." Znova sa usmial.
Iba som sa usmiala naspäť lebo som nevedela zadržať úsmev.
,,To nemusíš Jake." Zrazu sa otvorili dvere hneď vedľa obývačky kde som práve sedela.
,,Riki?" Pošepkala som.
,,Čau brácho ty vieš kde je jej topánka?" Spýtal sa Jake.
V tom sa Riki pozrel na ruku kde moju topánku držal.
,,Tu máš." Podal mi ju.
Len som sa pozerala na topánku, ktorú držal Riki v rukách a nič som nerobila.
,,Uuu prípadam si ako v rozprávke popoluška keď stratila svoju črievičku a potom jej ju nasadil princ." Zasmial sa a zatlieskal Jake.
,,Nechceš ju?" Zdvihol Riki obočie a naklonil sa viac ku mne.
,,J-jaa" Nevedela som sa ako klasicky vykoktať.
Priblížil sa ešte viac, položil topánku vedľa mňa a odtiahol sa.
,,Snáď ti ju nemusím skúšať aby som vedel že naozaj patrí tebe." Zasmial sa a odišiel preč.
,,Hmmmm, takžeee vy sa poznáte?" Pozrel sa prekvapene Jake.
,,Noo an- nie?" Nevedela som čo povedať.