THE OLSONS FAMILY

32. OHEŇ V MOJEJ MYSLI?

Hľadela som do stropu a nemohla som uveriť, čo mi to povedal minulý týždeň Dumbledore. Premýšľala som, koľko som vypila čierneho čaju, pretože som sa akosi nepamätala. Polnoc a ja hľadím s vypuknutými očami do stropu. Ani nedýcham. Ako mŕtva. Duša sa mi chcela odpojiť od tela. Vstala som a šla si opláchnuť tvár.

                                                                                                                                                           ...............
Vytiahla som úlohu od Snapa a začala nad ňou premýšľať a nakoniec som ju nejako urobila. Na ostatné som už nemala náladu. 

,,Nie nie. Ešte to všetko nezatváraj." Sadla si ku mne Penelope. ,,Už keď si urobila toto tu," ukázala na úlohu od Snapa, ,,tak urobíš aj toto tu." Ukázala na úlohu z Transfigurácie. Tak som ju s ňou ešte nútene urobila a potom som si po druhý krát vydýchla.  ,,A teraz, keď ma ospravedlníš, idem kade tade." Povedala Penelope a pobrala sa s nejakým Slizolinským siedmakom preč.

 ,,Čo sú toto za ľudia," začala som nadávať.

Konal sa metlobalový tréning a ja som šla trocha poblázniť Clarissu...

 ,,Čo ty triafačka?! Kde si do pekla nabrala také zručnosti z metlobalu?!" Spýtala som sa uštipačne. Pristála priamo predo mňa a odhrnula si ukážkovo vlasy.

 ,,Veď ja viem všetko," dodala povýšenecky. ,,No bolo by to ešte lepšie, keby si sa prihlásila aj ty! Tak rada by som proti tebe súťažila!" Nariekala.

 ,,Clarissa, vieš si ma predstaviť na metle? Veď by sa mi triasli celé ruky až by sa mi z toho zlomila metla." Dodala som ustarostene, pretože moje ruky sa neustále trasú. 

,,Ale prosím ťa. Aspoň by si si získala nejakých nových nápadníkov a spriatelila by si sa s niekým novým!" Povedala mi Clarissa a buchla ma po chrbte.

 ,,Nechcem, nepotrebujem." Odpovedala som jej jednoducho.

,,Ale stále sa mi zdáš taká ustarostená. Neviem, takúto som ťa dlho nevidela," premeriavala si ma od vrchu až dole. ,,Nechceš mi niečo povedať?" Spýtala sa zvedavo a pristúpila bližšie.

 ,,Nie," odvetila som priškrteným hlasom.

 ,,Sandra, veď vieš, že ja ťa vždy prekuknem, nech je to, čo je to," dodala úmyselne.

,,Ani mi nehovorte, že si mám zasa obliecť nejaké čižmy a sukňu," povedala som zdesene, keď sa v mojej izbe zjavili Hermossa s Kelly.

 Pre informáciu som mala zasa čierne rifle, bielu košeľu, slizolinksú kravatu, sako, a moje obľúbené platformy.

 ,,Nezačínaj zasa!" Bránila sa Hermossa. ,,Len sa chceme porozprávať... Len tak," sadli si ku mne na posteľ a ja som čakala, čo z nich vyjde.

,,Všimli sme si, že poslednú dobu sa správaš tak čudne..." Začala Kelly.

 ,,Do pekla, už aj vy?!" Spýtala som sa utrápene. ,,Nezačínajte s touto témou všetci do jedného!" Nadávala som a postavila sa z postele. 

,,Keď o tom každý hovorí, asi na tom niečo bude." Informovala Kelly.

 ,,Veď poď aspoň k jazeru, alebo ja neviem! Veď tam rada tráviš čas," vyprskla Hermossa. ,,Možno tam nám niečo povieš," prehovorila s úškľabkom na tvári. Prekrútila som očami a nútene sa s nimi pobrala dole.

Zišli sme dole a prechádzali popri Slizolinčanoch.

 ,,Sandra, pozri!" Povedala uštipačne Hermossa. Pozrela som unudene na ňu a prechádzala popri ostatných.

 V tom momente, ako som sa na ňu pozrela, ma vrazila do Malfoya.

 ,,Čo pr... Čo si sa zbláznila?!" Spýtala som sa zdesene. Behom sekundy sa naše oči takmer dotýkali a chytil ma za pás.

 ,,Vieme, že nevieš tancovať, Olsonová. Ale nemusíš mi to zrovna teraz dávať najavo," prehovoril posmešne a pustil ma. Rýchlo som sa od neho odtrhla a preliezla cez obraz. 

,,Tak čo chcete vedieť?!" Spýtala som sa nahnevane u jazera a bola celá vykoľajená.

 ,,No ja neviem, to nám povedz ty!" Prehlásila Kelly. ,,Máš ty vlastne nejaký život? Žiješ? Robíš niečo? Veď ja si ťa neviem predstaviť za normálnych okolností doma!" Dopovedala Kelly.

 ,,To ani nechceš," odvetila som chladne a spomenula si na rodičov... Porozprávala som im teda o mojich muklovských záľubách, čo vôbec nechápali, ako ma také niečo môže zaujímať.

,,A čo tvoj ľúbostný život?" Spýtala sa uštipačne Hermossa. Nedali mi pokoj s touto otázkou až do večera a ja som ich mala celý deň na krku. Keď túto informáciu celý deň zo mňa nedostali, ja som si vydýchla a pobrala sa konečne späť do postele.

 ,,To ani nie je možné," povedala som rozčúlene.

 ,,Čo?" Spýtala sa Pen. ,,Čo je ti?" Zvedavo sa spýtala. 

,,Nezačínaj už aj ty!" Dvihla som prst.

 ,,Dobre," povedala vyľakane a začala sa venovať svojim veciam.

 ,,Teda... Jestli to je niečo normálne, tak pokračuj," povedala som milo a sadla si na posteľ...

ospravedlňujem sa, že kapitola vychádza po dlhšej dobe, ale mám myšlienkové obdobie. :-D 🥲😵‍💫

#overthinker

Stále môžete hlasovať i komentovať!!!