HARRY POTTER- THE OLSONS FAMILY
Dychberúci príbeh s nečakaným koncom.
Príbeh, ktorý hľadá indície k jej skutočnému životu. 👇
....
Voldemort buduje armádu a naberá na sile. Postupne to všetko začína zapadať do seba a ona- Sandra Merope Olsonová až p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Čoraz viac sa dala pociťovať tá pochmúrna atmosféra u nás doma. Čoraz väčšie pretvárky mojich rodičov a čoraz viac aj to, že som bola menej a menej doma...
,,Idem von... S Clarissou," dodala som túto samozrejmosť, pretože som snáď nikdy nebola vonku s nejakou druhou osobou. Tentoraz som zaklamala. Dnes sa na mňa vykašľala a šla si von s jej kamarátmi.
Nechá ma tak...
Bola som vonku, sama... Prechádzala som sa popri tej záhadnej skrýši, kde sa stalo to, čo sa tam vlastne stalo. Prebehol už týždeň a akoby sa vôbec nič nestalo. Mám pocit, že to bol len sen...
Premeriavala som si ten vchod a premýšľala nad tým, čo som to tam videla. Bolo to niečo ako moje sny...
Nakoniec som tam nešla a pokračovala som ďalej tou poľnou a zarastenou cestou, až som napokon vyšla na našu pochmúrnu železnicu. Akurát odchádzal vlak, tak som čakala, čo prejde, nech môžem prebehnúť cez koľajnice.
Bezvýrazne som sa pozerala pred seba a onedlho mi výhľad zakryl vlak. Čakala som a čakala...
Na druhej strane sa zjavil záhadný muž a ja som s mojím stálym výrazom tváre urobila krok dozadu. Zavanula podivná atmosféra a úplne ticho. Ako keby ten vlak ani nešiel. Ako keby som ani nebola na železnici...
Stála som a nevedela, či sa obrátiť naspäť, alebo pokračovať ďalej vo svojej záhadnej a neznámej ceste.
Otočila som hlavu a kráčala ďalej, no neprešla som na druhú stranu. Nepáčilo sa mi to a trocha som pridala.
,,Stojte, slečna Olsonová," ozval sa napokon. Nasucho som prehltla a zastala som. Trocha som vytočila hlavu a on bol okamžite pri mne. Otočila som sa k nemu, tvárou v tvár a naskytol sa mi pohľad na starého muža s dlhou striebornou bradou a vlasmi.
,,Nemali by ste sa tu prechádzať osamote, obzvlášť potom, čo sa tu nedávno stalo stalo," prehovoril. ,,Som Albus Dumbledore."
To, čoho som sa posledné dni obávala, už nadišlo.
Kráčali sme spolu ďalej a naokolo skapal pes.
,,Nech už sa deje čokoľvek, nesmiete to brať na ľahkú váhu. Ten útok na Vás a Vašu kamošku nebol náhodný. Všetko to, čo vidíte vo vašich snoch- je skutočné."
,,Ako..." Zastala som a zvraštila tvár. ,,Všetko to... Je skutočné?!" Vyschlo mi odrazu v ústach. Prikývol. ,,Správajú sa rodičia čudne?" Spýtal sa. Zarazene som prikývla. ,,Je to pochopiteľné," rozhliadol sa naokolo...
,,Vaše meno je na Rokforte zapísané už od narodenia, no to, prečo nastúpite až do 5. ročníka, má viacero dôvodov a významov. " Hovoril stručne. ,,Vy to pochopíte. To môžeme očakávať všetci." Pozrela som sa naňho s nadvihnutým obočím a neprehovorila som.
