HARRY POTTER- THE OLSONS FAMILY
Dychberúci príbeh s nečakaným koncom.
Príbeh, ktorý hľadá indície k jej skutočnému životu. 👇
....
Voldemort buduje armádu a naberá na sile. Postupne to všetko začína zapadať do seba a ona- Sandra Merope Olsonová až p...
,,Ak sa mi neustále priplietaš do cesty z nejakého dôvodu," zrazila som sa znova s Malfoyom. ,,Tak...." Chytil ma za ruku, ktorú pevne schmatol.
,,Prečo sa nebrániš?" Ozval sa hlas v mojej hlave. Zarazila som sa ešte viacej...
Snažila som sa mu vymaniť zo zovretia, no on si nedal. Pritiahol ma k sebe.
Pozrela som sa mu do očí...
,,Nech sa Ti nezlomí ruka." Prehovoril posmešne.
Odstrčila som ho nabok a šla od neho preč.
,,Všimla si si, ako si tú humusáčku pritiahol?!" Prehlásila Parkinsonová dostatočne hlasne, aby som to počula aj ja. Stála o kúsok ďalej ešte s nejakou humusáčkou.
Ignorovala som ich a šla od nich preč.
Cestou som premýšľala, ako s nimi prežijem zvyšok vyučovania.
Nie je tu nič ani nikto, kto by ma mohol upokojiť....
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
...........
Spokojne som si sedela pod stromom u jazera a pila čaj. Šťastná z toho, že som prežila dnešný deň. No vedela som, že ma o chvíľu čaká ďalšie sedenie u Umbridgeovej....
Zbadala som ju, ako si veselo niekam vykračuje.
Pomaly letné počasie sa preukazovalo na okolí. V tom ma niekto vytrhol z premýšľania.
,,Ahoj," prišiel za mnou zasa Fred.
,,Ehm...Ahoj," odzdravila som. ,,Deje sa niečo?" Spýtala som sa po chvíli očného kontaktu.
,,Poď so mnou do Chrabromilskej klubovne." Povedal.
,,Čo? No dobre teda." Povedala som udivene a pobrala sa tam s ním...
,,Poď so mnou hore do izby,"
,,Čo? Prečo? Fred! Počkaj!" No už ma tiahol hore po schodoch.
Prišla som do prázdnej izby. Fred zavrel dvere.
,,Vieš, predtým, než spolu s Georgeom odídeme, chcel by som sa s tebou rozlúčiť," hovoril podivným tónom a šiel pomaly ku mne.
,,Čo si sa zbláznil?" Spýtala som sa potichu a ustupovala, až som narazila do steny.
,,Kam odchádzate?" Spýtala som sa nechápavo.
,,Už sa to tu nedá vydržať a všade bude lepšie, než tu!" Prehlásil a šiel stále pomaly ku mne. ,,O chvíľu to tu nepoznáš. Vieš..." Priblížil sa úplne ku mne a pociťovala som jeho dych.
,,Neblázni," zašepkala som. ,,Inak, máte moju plnú podporu," povedala som zasa potichu. Uškrnul sa.
,,Kedy sa zasa uvidíme?" Spýtal sa a nadvihol obočie.
