7. SOCIALIZÁCIA

53 6 1
                                    

,,Ehm ehm!" Zastavil ma ktosi na chodbe

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Ehm ehm!" Zastavil ma ktosi na chodbe. ,,Ďakujem, vy už môžete ísť." Clarissa sa na mňa pozrela vydeseným pohľadom a hnala sa preč.

,,Poďte prosím so mnou!" Povedala piskľavo Umbridgeová a šli sme do jej kancelárie, kde sa mi takmer urobilo zle. Na toľko ružovej som nebola zvyklá.

Pohoršene sa na mňa pozrela. 

,,Nenesiete žiadnu zodpovednosť za útok dementorov, ste tu až od 5. ročníka a ako sa tak pozerám na Váš výzor... Nie ste tu omylom?!" Spýtala sa a naširoko sa usmiala. ,,Nemyslite si, že tu sedíte naposledy," informovala ma. 

Zadivila som sa. Prišlo mi, že všetko o mne má preštudované. Všetko...

Nevyjadrila som sa. Nakoniec som pootvorila ústa, ale nič z nič nevyšlo. ,,Ministerstvo mágie čiernych pasažierov neberie!" Povedala piskľavo a ja som sa na ňu rozhorčene pozrela. ,,Čiernych pasažierov?!" Spýtala som sa priškrtene a takmer som sa postavila zo stoličky. ,,Slečna Olsonová..." Povedala ľútostivo, cez stôl sa ku mne naklonila a nazrela mi hlboko do očí. Slová už mala na jazyku, no v tom sa otvorili dvere. 

Bol to Dumbledore. ,,Je nejaký problém so slečnou Olsonovou?" Spýtal sa. ,,Myslím si, že nie. Myslím si, že nemá byť aký," zdôraznil. ,,Toto dievča bude mať veľa priestupkov a myslím si..." ,,Dolores," zastavil ju Dumbledore a ona zmĺkla. 

Ani som si nepýtala dovolenie, vstala som a šla odtiaľ preč. Pozrela som sa vonku na Dumbledora. ,,Všetko bude v poriadku," usmial sa. ,,Pamäť máš dostatočne vycvičenú a už len stačí, ak dnes vypiješ poslednú ampulku od profesora Snapa. Zájdi za ním." Informoval ma. ,,S ničím druhým si nerob starosti. Socializuj sa. Uvidíš, že bude lepšie." Dopovedal a šiel pomaly preč.

,,A vlastne... Ten útok dementorov... Čo to bolo?" Pozrela som sa neisto naňho. ,,Nenesiem žiadne následky..."

,,Dementori boli veľmi nahnevaní, no nikto poriadne nevie, čo tam robili. Ty, ani Clarissa ste neurobili nič zlé- nečarovali ste. A môže to byť spojené s viacero vecami, ale..." Pozrel sa von oknom. ,,To až neskôr," povedal pokojne.

,,Je nejaký dôvod, prečo mi to nemôžete povedať teraz?" Nepomohla som si. ,,Neboj sa, všetko má svoj čas. Na všetko ťa pripravím," pousmial sa. ,,Pripravíte?" Nechápala som. ,,Skutku áno." Povedal so založenými rukami a ešte raz sa na mňa pozrel. ,,Všetko má svoj čas. Veď ste Sandra Olsonová." Nastala odmlka. Opäť to malo skrytý význam. ,,Očakávaj tento týždeň ešte list," avizoval.

Odrazu ho nebolo a ja som tam ostala stáť celkom sama. ,,Som Sandra Olsonová," predniesla som si popod nos. ,,Alebo snáď nie som?" Nadvihla som obočie a dala som sa do pohybu. ,,Sandra Merope Olsonová....."


Vonku bolo slnečné počasie, no moje ruky boli studené ako ľad. Šla som na slnko. Zbadala som hráčov metlobalu, ako trénujú. Oprela som sa o stenu a pozorovala som ich. 

THE OLSONS FAMILYWhere stories live. Discover now