Patience | L.N.

quindici

Livina izba nebola nijak extra zvláštna. Veľká posteľ, pracovný stôl s krémovým koženým kreslom, knižnica plná kníh, televízor na stene. Sem tam nejaká tá rastlina. No i napriek tomuto všetkému Lando už hodnú chvíľku prechádzal sem a tam obdivujúc každé jedno zákutie. V jej izbe bol úplne po prvýkrát. Doteraz k tomu nebola žiadna vhodná príležitosť. I vtedy keď s Maxom prespávali v jej dome sa dostal maximálne do izby jej staršieho brata.

Pohľadom skúmal vystavené knihy. Mala tam všetko cez Arthura Schopenhauera a jeho O životnej múdrosti, cez Antikrista od Friedricha Nietzscheho až po Sigmunda Freuda a jeho Cocainove papieriky.

Kým Lando prechádzal jej izbou ona ho sledovala z pohodlia svojej postele. Obaja mlčali nevediac ako začať.

Na tvári sa jej vytvoril ľahký náznak úsmevu potom ako Lando vytiahol jednu z jej obľúbených kníh- Oslobodenie zvierat od austrálskeho filozofa a etického experta Petra Singera.

„Tá je moja najobľúbenejšia." prehovorila utínajúc tak dlhotrvajúce ticho.

„O čom to je?" spýtal sa so záujmom mladý Brit. On sám veľa nečítal, skoro vôbec.

„Kniha, ktorú držíš v rukách položila základ Etike zvierat. Singer odmietol vysvetľovať vzťah medzi človekom a zvieraťom na základe právnych premís. Tvrdí, že by sme na záujmy zvierat mali brať ohľad už len z toho dôvodu, že sú schopné trpieť. Na základe toho vlastne koncepcia práva ako takého, ako ho poznáš, nie je nevyhnutná k tomu aby si bral ohľad na zvieratá a ich záujmy. On bol ten, kto spopularizoval výraz „speciecizmus", ktorý ale ako prví použil Ryder, popisujúc tak vykorisťovanie zvierat ľuďmi."

Lando na ňu nemo zízal uvedomujúc si, že ich inteligenčné schopnosti sa pravdepodobne nikdy nevyrovnajú. Minimálne nie v tomto živote. Knihu zavrel odkladajúc ju naspäť do poličky.

„Ja," začala Liv klopiac pohľad k zemi „chcela by som sa ospravedlniť."

Lando si s povzdychom prisadol k nej na posteľ hladkajúc jej dlaňou chrbát.

„Naozaj som sa o teba bál." neodpustil si a musel jej to pripomenúť ešte poslednýkrát.

„Ja viem." uznala.

„Tak prečo si mi nezdvihla ten telefón alebo aspoň nenapísala sms správu, že sa teraz nechceš rozprávať? Pochopil by som to. Pochopil by som všetko, hocičo čo by si mi povedala ale to ticho naozaj nie." nechcel jej nič viac vyčítať, snažil sa len pochopiť vzorec jej správania.

Olivia sa mu zadívala do očí. Bála sa, že slová, ktoré chcela vysloviť by ho ranili.

„Komunikuj so mnou Liv, prosím." na jeho hlase bolo možné bádať náznaky zúfalstva „Inak ti nebudem môcť pomôcť." dodal.

„Keby som ti dvihla ten telefón všetko by to nabralo až príliš reálne obrysy. Náš vzťah, tie fotografie, tvoji fanúšikovia. Všetko to by sa stalo realitou." vydýchla.

Lando sa od nej odtiahol. Bol zaskočený. „Ono to ale je realita Olivia. Ty si moja priateľka." prišlo mu zvláštne, že jej to musí prízvukovať.

„Ale oni to nevedia." bránila sa "Ja nechcem aby to vedeli. Nechcem aby som bola pod drobnohľadom presne tak ako si ty. Ja to nezvládne!" tak ako na začiatku nevedela čo povedať, teraz z nej tie slová vychádzali bez rozmyslu samé.

Lando si prešiel rukami po tvári. Celým jeho telom lomcovala frustrácia: „Liv," oslovil ju „toto ale patrí k tomu kým som. Nezmením to."

On sám sa musel naučiť žiť s tou konštantnou, nikdy neutíchajúcou pozornosťou, no bola to súčasť toho čo miloval. Bola to daň zato, že sa mohol venovať svojej najväčšej vášni.

Olivi sa z očí vykotúľala jedna mala slza, ktorú rázom nasledovala ďalšia a ďalšia: „Ja to nezvládnem." zopakovala tentokrát však šepkajúc.

Lando si k nej čupol pokladajúc jeho ruky na jej: „Neplač Livi." jemne sa jej prihováral „Všetko spolu zvládneme, dobre? Bok po boku. Keď nechceš aby o nás vedeli tak nebudú. Sľubujem, že sa to vyrieši. Len prosím neplač."

Olivia krútila hlavou. Oči ju štípali od slanej tekutiny naberajúc červenkasté zafarbenie.

„Ja sa bojím Lando." trasúcim hlasom priznala.

Lando jej končekmi prstou zotieral stekajúce slzy z líca: „Čoho Liv?"

„Že ma uvidia takú aká naozaj som. Že ma budú súdiť len preto lebo som tvoja priateľka." pravdou bolo, že sa Olivia Larssonová len veľmi ťažko dokázala vyrovnávať s prichádzajúcim nátlakom. Neuvedomovala si, čo všetko so sebou prináša vzťah s profesionálnym športovcom. „Už teraz ma neznášajú a to ani nie sme oficiálne spolu."

„Musíš sa naučiť, že názory cudzích ľudí sú nepodstatné. Nech si tvrdia, čo chcú! Koho to zaujíma? Ty najlepšie vieš aká si. Vie to aj Cara, tvoja rodina. Viem to ja a myslím si, že to stačí. Nikto iný ťa poznať nemusí a tým pádom ani nemá právo nato ťa súdiť."

Videla na ňom, že má ešte niečo na srdci, niečo, čo jej chce povedať. No nedalo jej a musela sa ozvať: „Mňa to ale zaujíma Lando! Nedokážem sa jednoducho oprostiť od názoru iných ľudí. Nie som dostatočne silná. Nie som ako ty alebo Cara, že dokážete žiť svoj život bez toho aby Vás ovplyvňovali myšlienky iných ľudí. Pre mňa sú názory iných dôležité. Je pre mňa dôležité aby ma vnímali dokonalo, bez akejkoľvek chyby. I napriek tomu, že ma to ubíja." vedela, že jej prístup k životu nebol práve najlepší, najzdravší, no nedokázala si pomôcť.

„Dovoľ mi pomôcť ti." zaprosil vystierajúc k nej svoju ruku. On sám vedel aké to je, keď máte svoju hlavu až príliš upnutú na názoroch iných ľudí. Vedel ako veľmi to dokáže ubližovať, ako veľmi to pristriháva krídla a bráni tým voľnému rozletu. Bol rozhodnutý pomôcť jej za každú cenu. Nechcel sa jej vzdať, rovnako tak ako sa nechcel vzdať jazdenia. „Nájdem ti tých najlepších odborníkov. Niekoho kto ťa vypočuje a nebudeš sa mu báť otvoriť. Niekoho kto ti ukáže správnu cestu, spôsob ako bojovať s tvojimi negatívnymi myšlienkami a nezdravým vzťahom, ktorý sama so sebou máš. Ja viem ako sa cítiš Olivia a chcem aby si vedela, že tu nato nie si sama."

Jeho slová ju väčšmi rozplakali. Do onoho momentu sa snažila udržať svoje slzy na uzde, no nakoniec sa im naplno oddala.

„Spolu to zvládneme, áno?" Lando očami prechádzal medzi ňou a jeho rukou, ktorú jej ponúkal.

Liv pokývala hlavou. Pomaly, bojazlivo vložila svoju dlaň do tej jeho. Lando ju automaticky stisol, dávajúc jej najavo, že je pri nej. Nech sa deje čokoľvek.

landonorris posted to his close friends Instagram story:

"spolu"

replies to the story:

↩︎carlossainz55: tak predsa to nie sú len fámy, cabron ☺️

↩︎carasvensson: dúfam, že ste si to všetko už vyriešili

---------------------------------

Ahojte! ❤️

Hádam sa to dnes zaobišlo bez kapesníkov. Pôvodne mal Lando Liv poriadne vynadať ale trošku sa to zvrhlo ku koncu. 😅

Dúfam, že sa Vám dnešná časť aspoň trošku páčila! ☺️☺️