On sa nebál rozprávať o psychických problémoch a tabuizovaných témach. Vedel aké veľmi dôležité je psychické zdravie, kor v dnešnom uponáhľanom svete plnom perfekcionizmu a nenávistí.
Ona sama trpela sériou panických atakov. Strach z nedokonalosti...
livlarssonposted to her close friends Instagram story:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
tagged: carasvensson, maxfewtrell
"najobľúbenejšia trojka fandí aj na diaľku🧡💙"
---------------------------------
„Nordenfelt vyjadril myšlienku, že všetky medicínske koncepty predstavovali akýsi stred záujmu štúdií v disciplínach ako antropológia, sociológia alebo filozofia a teda je možné povedať, že problémy konceptu zdravia a choroby majú interdisciplinárny charakter, keďže sú relevantné pre spoločnosť a jednotlivcov."
Nech sa Liv snažila sebaviac nedokázala sa sústrediť na prednášku slečny Feltonovej na tému zdravia a choroby v kontexte Bioetiky. Myšlienky jej neustále uchádzali k Landovi a ich poslednému telefonátu.
„Konečne! Zbláznila si sa Olivia Larssonová?!" nedalo by sa povedať, že kričal, no rozhodne nedbal nato, či ho niekto môže počuť alebo nie „Môžeš mi vysvetliť prečo nedvíhaš ten prekliaty mobil? Skoro som vyskočil z kože."
Na malý moment sa v jej vnútri ozvalo svedomie vyvolávajúce v nej malé pocity viny. Možno mu predsa len mohla odpovedať na niektorí z jeho predchádzajúcich telefonátov. Ak jej Lando nevolal minimálne dvadsaťkrát, nevytočil jej číslo ani raz.
„Máš jedno šťastie, že mi napísala Cara,"
Olivia ho razom prerušila: „Čo urobila?"
„Vážne je z toho všetkého, čo som na teba vysypal toto to, načo zareaguješ? Bál som sa o teba Olivia!" výčitku v jeho hlase nebolo možné prepočuť, pomaly sa vrývala do Livinej hlavy zanechádzajúc v nej ryhu.
Mlčala. Úprimne nevedela, čo mu povedať.
„Videl som tie fotky." priznal „Mrzí ma ale ani to ti absolútne nedáva právo správať sa ako malé dieťa. Vieš ako sa cítim? Som tisícky kilometrov od teba, neviem, čo je s tebou. Či si v poriadku alebo ti niekto ublížil. Som v zasranom Qatare zatiaľ čo ty si v Londýne! Tak mi kurva láskavo nabudúce dvíhaj telefón!" čím viac slov povedal tým viac stúpala intenzita jeho hlasu.
Ostala zaskočená, nikdy ho nepočula nadávať: „Nekrič po mne!" bolo všetko, čo zvládla na svoju obranu povedať. Chcela mu poďakovať za kvety a nie sa s ním hádať.
„Ja po tebe nemám kričať? Uvedomuješ si ako som sa o teba bál? Nebyť Cary tak pravdepodobne buď zošaliem alebo vystepujem dieru v McLaren garážach." jedna výčitka nasledovala ďalšiu.
„Chcela som len trochu času sama pre seba." bránila sa.
„Tak slečna chcela trochu času pre seba? Do riti Olivia! Jedna sprostá sms správa by ťa nezabila. Nič viac som nechcel len,"
