On sa nebál rozprávať o psychických problémoch a tabuizovaných témach. Vedel aké veľmi dôležité je psychické zdravie, kor v dnešnom uponáhľanom svete plnom perfekcionizmu a nenávistí.
Ona sama trpela sériou panických atakov. Strach z nedokonalosti...
Lando bol prerušení nejakým pre Liv neznámym hlasom.
„Lando, mrzí ma to." snažila sa mu ospravedlniť, no on ju nie úplne registroval.
„Musím už ísť. Porozprávame sa o tom osobne, keď sa vrátim do Británie."
„Ďakujem za kvety! Sú nádherné." Lando jej slová nepočul, stihol zrušiť telefonát skôr akoby ich bola Liv schopná vysloviť.
Od onoho telefonátu sa spolu nerozprávali. Ona nemala odvahu. On bol na jednej strane príliš hrdý a na strane druhej ho dostatočne zamestnávala jeho práca. Hoci sa mu podarilo kvalifikovať na peknom šiestom mieste, v závode skončil na konečnej deviatej priečke, potom ako musel tesne pred koncom navštíviť pit.
Liv celý víkend sledovala, mysliac na svojho priateľa.
I napriek tomu, že sa spolu nerozprávali, dával na ňu pozor prostredníctvom Maxa a Cary, ktorí sa s radosťou hrali na jeho špiónov.
Ticho, ktoré medzi nimi vládlo skončilo až dnes ráno. Prerušil ho Lando krátkou správou, oznamujúc jej, že ju poobede vyzdvihne zo školy.
„Na dnes by sme mohli už aj skončiť." slová profesorky Feltonovej prinavrátili Oliviu naspäť do prítomnosti, opúšťajúc tak svoje chaotické myšlienky „Do budúceho semináru si prosím naštudujte Boorsov koncept Biostatickej teórie. Budeme sa jej bližšie venovať. Prajem Vám pekný zvyšok dňa!" rozlúčila sa so svojimi študentami.
Olivia si povzdychla zbierajúc svoje veci. Notebook, do ktorého si za celú prednášku nenapísala absolútne nič, hodila do kabelky prehadzujúc si ju cez plece.
„Zájdeme na kávu?" spýtala sa jej Cara.
„Nemôžem, príde po mňa Lando." odmietla jej ponuku.
„Ou," Cara zahvízdala „nieže si navzájom odtrhnete hlavy." zažartovala. Vedela o tom ako ju Lando zvozil, no absolútne mu to nezazlievala. V tomto prípade stála na jeho strane. Mal všetko právo sveta hnevať sa na jej najlepšiu kamarátku.
„Tak zajtra ráno." objala ju pred budovou, v ktorej mali poslednú prednášku dnešného dňa, chystajúc sa na londýnske metro.
„Nechceš zviesť? Landovi určite nebude vadiť, hodiť ťa domov." navrhla jej Olivia. Vedela ako veľmi Cara neznáša jazdiť metrom.
„Určite nie!" namietla „Vy sa potrebujete porozprávať a vysvetliť si tento Váš debilný argument, ktorý spolu vediete a ja naozaj nepotrebujem byť tretie koleso na voze." vyplazila jej jazyk.
„Si fakt kamoška Cara." ironicky podotkla Olivia. Pravdou bolo, že ju chcela viac či menej využiť ako prostriedok k oddialeniu rozhovoru medzi ňou a Landom. Cara ju však prekukla.
„Tá najlepšia, miláčik!" Cara na ňu žmurkla, vydávajúc sa smerom k najbližšej zástavke metra.
Olivia sa zhlboka nadýchla kráčajúc smerom k parkovisku nachádzajúcom sa za bránami univerzitného areálu.
Landov McLaren sa medzi tými všetkými autami prehliadnuť nedal. Našla ho hneď. Bodaj by aj nie! Málokedy na parkovisku vidíte luxusný športiak a ešte k tomu v, pre McLaren, typickej papayovej farbe.
Po predchádzajúcej skúsenosti Lando ostal čakať v aute, beztak na seba priťahoval zbytočnú pozornosť a nepotreboval o dôvod naviac nato sa s Oliviu hádať. Jediné čo chcel bolo vysvetliť si to. Chcel ju lepšie pochopiť, poznať aj jej časť príbehu a nie len tú svoju.
Potom ako si všimol jej prichádzajúcu figúru, otvoril dvere na strane spolujazdca.
„Ahoj!" ticho ho pozdravila sadajúc si do koženého sedadla.
V aute bolo príjemne teplo, čo vysvetľovalo fakt prečo sedel len v bielom tričku s krátkym rukávom.
„Ahoj!" slabo sa na ňu usmial venujúc jej rýchli bozk na líce. Na viac si netrúfol „Môžeme ísť?" spýtal sa.
Liv bez slova prikývla.
Celou cestou od centra Londýna až na predmestie Richmond upon Thames vládlo v aute ticho. Nie však také to príjemné ticho, keď si užívate svoju vzájomnú prítomnosť. Toto ticho bolo viac nepríjemné. Možno ticho pred prichádzajúcou búrkou? Ktovie.
Jediné, čo Liv ako tak upokojovalo, bola Landova dlaň, ktorú mal celý čas položenú na jej stehne občasne ju hľadiac palcom.
„Mali by sme tu byť sami." prehovorila potom ako zaparkovali pred jej domom.
Vonku sa pomaly stmievalo vytvárajúc tak šero.
Lando otvoril dvere vystupujúc ako prví nechávajúc všetky svoje veci okrem telefónu pohodené v aute. Počkal kým Liv vystúpila aby mohol zamknúť.
„Kde je Peanuts?" spýtal sa zaujímajúc sa o Livinho retrívera.
„Vzadu na záhrade." pokrčila ramenami.
Lando ju vzal za ruky preplietajúc ich prsty. Pomalým krokom vykročil smerom na záhradu.
„Peanuts!" zakričala Liv „Pozri koho ti vediem." dodala so smiechom, keď si všimla psačiu reakciu.
„Ahoj kamoš!" zvítal sa s ním Lando.
Na malú chvíľku obaja pociťovali, že je medzi nimi všetko opäť raz v poriadku.
livlarssonposted to her close friends Instagram story:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
📍home sweet home
"Peanuts má späť svoju ľudskú hračku 🤣❤️"
replies to the story:
↩︎maxfewtrell: Lando si ide po ďalšie K.O.? 🥊
----------------------------------
Ahojte a pekný večer! ❤️
Lando sa nám trošku rozvášnil v tejto časti, no ešte stále to nedal Liv dostatočne vyžrať! 😅 Prebehla medzi nimi taká prvá väčšia menšia výmena názorov. Čo myslíte bude mať Lando pre Liv pochopenie? A bude mu vôbec Liv schopná správne vysvetliť svoj problém? 🙈
Dúfam, že sa Vám dnešná časť páčila a budete sa tešiť na jej pokračovanie! ☺️☺️
