Olympic

*6

Takže po výdatných raňajkách sme sa presunuli ku mne domov, tak ako sme aj očakávali, moja mama a jeho otec boli zalezený v spálni. My sme sa len veľmi šikovne vkradli dnu, následne opatrne vyrabovali chladničku, ja som sa prezliekla a potichu sme sa vytratili. Nezabudli sme to hodiť na instagram.
_________________________________________

JURAJ SLAFKOVSKY

Hooray for shopping
_________________________________________

Autom sme sa dopravili do podzemných garáží celoslovensky známeho, obrovského nákupného centra. Prisahám bohu svätému, že sme prešli snáď všetky obchody v tomto bludisku. Obchádzali sme to tam už asi tretí krát, keď Juro zahlásil.

" Poďme ešte sem!" Pritom prstom ukázal na obchod s potrebami do domácnosti. Ja už fakt prestávam chápať tohto chlapca alebo skôr chlapa? Áno skôr chlapa veď meria skoro dva metre a váži dobre, že nie tonu.

" A ty tam čo chceš?" Pozrela som sa na neho s veľmi pochybovačným výrazom.

" Ja neviem asi len tak." Odpovedal mi. A vtom mi preblyskla hlavou spálená panvica v koši. Nenápadne ju vyhodil myslela som, že je staršia ale nie on ju na sto percent pokazil dnes ráno pri pokuse o praženicu.

" Že ty si chceš kúpiť novú panvicu lebo si nejakú ráno zničil?" Videla som, ako mu mykalo kútikmi úst. Oprava kútikmi jeho dokonalých ružových pier.

" Ty si ju naozaj spálil!!!" Toto som už povedala so smiechom v hlase. Vošli sme do obchodu a vybrali tú najkrajšiu a údajne (podľa predavačky) aj najodolnejšiu panvicu v obchode. Jej kvalita sa však ukáže až po samostatných kuchynských nájazdoch tuto pána Sláfkovského.

Následne sme nakúpili nejaké to oblečenie, Vôbec ale že vôbec ho nebolo veľa. Em Juro mal tak päť väčších tašiek a ja osem. To sme museli robiť, tak že sme vždy vyšli s obchodu a odniesli sme tašky do auta a potom pokračovali v nakupovaní, aby sme ich nemuseli vláčiť po celom nákupáku. Toto celé nám bez mála trvalo cca štyri hodiny. Po tomto nákupnom maratóne sme sa šli naobedovať, presnejšie sme šli iba na pizzu. On si dal dačo, nepamätám čo a ja klasiku ktorú milujem a dávam si ju stále toť je šunka, syr, olivy a kukurica. Nakoniec sme sa doviezli celý uťahaný ku mne domou. Vraj budeme dnes spať u mňa, mama mi písala, že nám navarila večeru a že bude dnes spať u jeho otca. Takže opäť budeme sami doma, tento raz však budeme mať čo jesť.

"Čo keby sme dnes zavolali decká sem ?" Napadlo Juraja, uprostred pozerania filmu. Mne sa to nezdá, ako veľmi dobrý nápad. Som príliš unavená ani neviem prečo a mám takú nutkavú potrebu užiť si teraz Juraja sama. Stráviť s ním tieto chvíle a tak. Proste sa o neho nedeliť a mať ho týchto pár chvíľ len pre seba kým neodíde.

" Neviem. som dosť unavená a nemám na nich nejako náladu ale ak chceš tak môžeme." Pozrel sa na mňa a dal mi pusu do vlasou, usmial sa a povedal:

" Nie, keď si unavená tak nie. Budeme pekne spolu oddychovať a budem ťa mať iba pre sebe. Možno to bude voči nim sebecké ale dnes budeme len spolu a nikam sa s tohto gauča nepohneme." Pritúlil si ma ku sebe o čosi bližšie.

" Ani do postele?" Kukla som sa na neho s úsmevom na perách. Z ničoho nič sa postavil, zobral ma na ruky a odniesol ma do postele. Ľahol si nado mňa, naše dýchanie sa spomalilo a zosúladila do veľmi podobného tempa. Uprene sme si hľadeli do očí. Dlaňou mi prešiel po líci cez krk až ku kľúčnej kosti. Potom sa zvalil vedľa mňa ani neviem, ako to celé tak rýchlo urobil ale ani nie za zlomok sekundy sme ležali tak že mal hlavu zaborenú do môjho krku.

A zašepkal:

" Si dokonalá a ja som tak vďačný že ťa mám." Tá rýchlosť. Možno to bolo pomaly len ja som nedokázala pod jeho vplyvom vnímať čas. Túlili sme sa ku sebe ešte veľmi dlhú dobu až som napokom zaspala. Zobudila som sa až večer, Juraj už pri mne neležal, no počula som s kuchyne akýsi šramot, ako som vstala bola mi zima, prvé čo mi prišlo pod ruku bola jeho mikina. Takže som si ju na seba obliekla a vdychovala jeho vôňu. Juraja som našla, ako v kuchyni ohrieva večeru ktorú nám nachystala moja mama. Myslím, že sú to nejaké cestoviny s kuracím mäsom, na takej tej smotanovej omáčke. No proste je to ďalšia vec na zozname vecí ktoré milujem.

" Tá mikina ti pristane viac ako mne princezná." Povedal a s úsmevom sa na mňa pozeral myslím, že presne v tento krátky moment sa mi zastavil svet, srdce mi snáď urobilo tri saltá a mozog sa zbláznil.