Olympic

* 1

Sobota 9:30. Môj krásny spánok preberie hluk s obývačky. Mám chuť zvresknúť na mamu čo tam zase stvára ale keďže som slušne vychovaná postavím sa s postele a vyberiem sa tam pozrieť. Myslela som si, že mama zase niečo preorganizuje alebo také niečo ale nie. V obývačke nám sedia dve milé soby, kto iný by to bol ako Juro a jeho otec. Mám ich rada, ale kto si dovoľuje rušiť môj sobotný spánok dopadne veľmi zle. Samozrejme, že Juro to vie, som sto percentne presvedčená, že to urobil naschvál.

Chcela som sa otočiť vo dverách a zdrhnúť do izby, no žiaľ si ma to pako všimlo a rozbehlo sa za mnou. Pridala som do šprintu a vbehla do izby. Videla som Jura , ako sa ku mne blíži, tak som chcela pribuchnúť dvere, ale ako som sa k nim v tej rýchlosti naťahovala pošmykla sa mi druhá noha a spadla som chrbtom a hlavou rovno na zem. Ako musím povedať, že to riadne zabolelo no nebolo to až také strešné, veď som predsa nejaká hokejistka. Chcela som sa rýchlo zodvihnúť ale to bol už Juro pri mne a dvíhal ma zo zeme. Ja, že ma postaví na nohy a bude hotovo ale on nie. Normálne ma bez opýtanie zobral na ruky a odniesol ma do postele. Cink cink , Jurkova vlastnosť číslo jedna STAROSTLIVOSŤ. Stará sa o mňa, o všetkých. Aj na ľade to tak má, všetkých si hneď zastane alebo tak. Pokladá ma na posteľ.

"Si v poriadku? Ako je na tom hlava? "Prezeral si ma a rukou sa dotkol toho miesta na hlave , kde som sa buchla. Trošičku to zabolelo ale inak nič zvláštne.

" Jasné som v pohode. Nič mi nie je! "Nedôverčivo sa na mňa pozrel ale neriešil to ďalej. Veľmi dobre ma pozná a preto vie, že by to nemalo zmysel. Pomohol mi sadnúť a tam toto skončilo. Za čo som bola vďačná.

" Tak čo. Ako si sa tu ocitol v toto krásne sobotné ránko?"..........................................................

" Ale vieeš len tak otec chcel vidieť Andreu tak sme prišli obaja." Poškrabal sa za hlavou.

" Takže aj ty si chcel vidieť moju mamu ?"Nezabudla som to povedať s absolútnou vážnosťou v hlase a zamračeným pohľadom. Prisahám bohu, že som videla, ako sa vyľakal. Nevedel čo povedať.

" Nooo vieeš, ako to no uhm" Po tomto som sa začala neuveriteľne nahlas smiať. To je ale pako. Bol taký bledý, ako keby videl ducha.

"Heej, tak ty takto ideš na mňa. Ty mrška jedna malá. " Iba som sa sladko usmiala. On si ma opäť začal prezerať. Vtedy som sa aj ja pozrela, na to čo mám na sebe. A tento krát nebol bledý on ale ja. Mala som na sebe iba tričko. Síce dlhé ale stále iba tričko. Akože mám aj nohavičky to je jasné ale chýba mi podprsenka.

" No takže!"

Ešte, že začal prvý on.

" Vstávať dnes sa ide von!"

Bože kam sa chce zase trepať tento tu zázrak.

"A kam ideme? " Nedočkavo som sa na neho začala pozerať.

" S partiou trošku do mesta a tak. " Chápem, takže sa budeme jeden deň v týždni, iba flákať. Čo je za mňa skvelý nápad.

" Tak super, urobím zo seba človeka a môžeme vyraziť. " Jurko toto pochopil veľmi správne. Preto sa postavil a vyšiel z izby. Naozaj je vzorný kamarát. Doslova a do písmena mi číta myšlienky.

" Teraz už len zdvihnúť zadok s postele a niečo zo sebou urobiť . Lebo takto nemôžem nikam ísť. Nebudem jemu ani mne robiť predsa hanbu. Juro tu má fakt dobrú povesť a ja tiež. Minulí rok sa o neho začali kúsok zaujímať média. Hrá Fínsku ligu za tím TPS zatiaľ čo ja kvasím tu na Slovensku on je väčšinou tam. Ale to nie je žiadna prekážka.

Obaja lietame hore dole a navštevujeme sa. Samozrejme je to trošku obtiažne lebo jeho tréningy, zápasy a tiež moje tréningy a zápasy. Ale vždy sa nám to podarí nejako skĺbiť do kopy a myslím si, že spolu trávime dostatok času. Juro hrá hokej perfektne a myslím si, že ja ho tiež nehrám zle. Fíni si ho skrývajú pre seba. Ako hovorím menšie "wau" nastalo minulí rok, keď sa Jurko dostal do reprezentácie na Majstrovstvách sveta v hokeji 2021.

Nazvali to jeho debutom. Bola som na každom jeho jednom zápase počas Majstrovstiev. On odcestoval tímom do Lotyšska, kde sa konali tieto majstrovstvá. Ja som za ním stihla pricestovať akurát na prvý zápas. Išla by som skôr ale mala som ešte aj svoje hokejové povinnosti. Pamätám si, že vtedy som svoj zápas vyhrala. Pri tejto spomienke mi zrak padol na fotku vystavenú pri posteli. Jedna z najkrajších chvíľ v mojom živote.