kapitola 21

41 4 0
                                    

Beth ma ťahala na veľkú jachtu, ktorá musela stáť neskutočné peniaze.

Prešli sme cez trasúci sa chodník z naplnených sudov, ktorý bol položený na vode a celkom som sa bála. Stále som sa totižto ešte nenaučila plávať.

Preskočila som malú medzeru medzi jachtou a chodníkom a chvíľku si vydýchla, lebo loď sa tak moc nekolísala na slanej vode.

Vošli sme do baru, ktorý bol na prvom poschodí a hneď nás tam zastavili ľudia, ktorí si nás obzreli a do rúk nám vložili farebné drinky s ovocím navrchu.

Poslali nás na poschodie vyššie, kde bol malý bazén, v ktorom sa práve kúpali dve dievčatá s chalanom. Okolo nich boli postavení ďalší mladí študenti a tancovali na hlasnú hudbu, ktorá sa hýbala celým objektom.

Všimla som si, že loď má ďalšie tri poschodia určené na sedenie okolo parketu a pozeranie sa na veľkú obrazovku, ktorá premietala klipy amerických raperov.

Po boku lode boli umiestnené apartmány a nevedela som pochopiť, ako je možné, že sa táto loď ešte drží nad hladinou. Je hádam taká veľká ako Titanic.

„Sorry." ospravedlnil sa mi okoloidúci hrubý hlas, ktorý do mňa vrazil a prišiel mi povedomý. Obzrela som sa na dospelého chlapa, ktorý tu bol medzi študentmi asi jediný a ostala som zaskočená.

Tá podoba...

Jeho tmavomodrá farba očí, ktorá znázorňovala pokojný oceán sa mi vryla do pamäti ako spomienka, na ktorú nikdy nezabudnem. Jeho vlnité havranie vlasy viali ako princovi v rozprávke a keď mi ukázal jeho zuby, bolo mi priam jasné, že podobnosť tohto človeka s mojím partnerom na projekt nie je čisto náhodná.

Bol to on.

Stál rovno predo mnou a pozeral mi do očí, akoby ma poznal až veľmi dobre.

Akoby som mu ukázala to, čo jeho synovi.

Lebo toto nebol náhodný okoloidúci.

Bol to Blakov otec.

Cursed boyWhere stories live. Discover now