Ďalší nový domov.
Sťahujeme sa s mamou z miesta na miesto ako kočovníci a to kvôli jednej nereálnej blbosti.
Morské panny.
Doteraz som o ich existencii pochybovala, ale pri hľadaní dôkazov s tajomným chalanom po mojom boku som si uvedomila, že nie...
„No dobré ránko. Čakám vysvetlenie." mama ma zastavila v kuchyni a podala mi do ruky misku s cereáliami.
„Ďakujem." vzala som si lyžicu z príborníka a sadla si za stôl.
„Včera večer som sa išla ešte prejsť s Blakom." trocha som pomenila realitu, aby sa mama tak moc nehnevala.
„To je ten chlapec, s ktorým robíš projekt?" pozrela na mňa spoza otvorených novín a ja som prikývla.
„Nebudem ti nič zazlievať a nedám ti ani zaracha. Len mi sľúb, že budeš rozumná a budeš si dávať pozor." pozrela na mňa mamičkovskými očami a ja som prikývla.
„Včera som bola opitá." zverila som sa jej. S mamou som mala všelijaké vzťahy a chcela by som ju vnímať ako najlepšiu kamarátku. Preto jej od dnes budem hovoriť všetko.
„Oh, dcérka. Je mi to jasné. Máš už vek na objavovanie takýchto vecí a ja ti nechám priestor. Človek sa aj tak naučí najlepšie z vlastných chýb." darovala mi drobný úsmev a vstala zo stoličky.
„Ideš do práce? Je víkend." chcela som sa pozrieť na mobil, no spomenula som si, že som ho vlastne zabudla v bare.
„Idem sa pozrieť na močiar. Ak sa chceš pridať, tak si pohni. Potrebujem tam byť o desať minút." pozrela sa na svoje hodinky na ruke a otvorila dokorán oči. „Meškám. Trocha som sa pozabudla. Musím vyraziť hneď. Ľúbim ťa Scarlet. Možno inokedy sa pridáš."
Kývla som jej hlavou na odchod a vo dverách sa zastavila.
„Je v kuchyni. Choď za ňou." započula som mamin slabý hlas a v predsieni sa objavil vysoký Blake.
„Ahoj." zakýval mi a mne takmer zabehlo. Mám na sebe len vyťahané tričko a moje vlasy sú dnes ešte viac strapaté než inokedy. Vážne super.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Ahoj." sklonila som zahanbený pohľad a počula som Blakove ťažké kroky, ktoré sa približovali ku mne.
„Ako sa cítiš?" sadol si oproti mne a zhodil si z hlavy kapucňu.
„Ide mi prasknúť hlava." pozrela som na neho a chytila si tričko ďalej od tela, aby pod ním nič nepresvitalo.
„Prečo si prišiel?" dojedla som cereálie a misku som položila do drezu. Čo bola chyba, lebo som si uvedomila, že ma vlastne teraz videl v nohavičkách. „Do riti." stiahla som si tričko čo najnižšie to šlo a znova si sadla.
„Našiel som zopár vecí na projekt a taktiež kvôli tomu denníku." zahanbene sa poškrabal po vlasoch a jeho oči zablikali. Bude to asi kvôli tomu, že som po opici a predstavujem si blbé veci.
„Jasné. Denník. Ešte som sa do neho nepozrela, ale sľubujem, že to hneď spravím." postavila som sa zo stoličky a vybehla som hore po schodoch do svojej izby.
