Zlomený a krásny

18

,, Čo ty tu robíš ? Nemala by si tu byť takto sama." precedil s malým úškrnom.

,, Ja viem vždy čo robím Clan ." snažila som všetky pocity potlačiť jedným a tým chladným.

,, Pravdaže ale aj tak ti pár vecí nevyšlo či ?" nechápala som načo naráža.,, Ale si jediná , ktorá vo mne vidí to dobré a ako si to povedala , že mám dobré srdce? " tento úsmev čo nahodil bol o niečo láskavejší a ja som presne vedela o čo sa jedná. Počul ten hrozný prejav.

,, Ten prejav bol otrasný , nepripomínaj mi to . " mykla som hlavou do strany od hanby.

,, Nepripomínam ti ten prejav aj keď som ťa ešte tak rozhodenú nevidel ale dobre si ťa pamätám aká si bola na začiatku, keď si chodila za mnou do cele. To si bola iné tornádo. " hlas mal stále pobavený. Vôbec som netušila čo mám hovoriť.

,, Fajn fajn dobre ja viem . Trocha som bola nervózna." zaúpela som a hodila som pohľad do zeme.

,, Prečo si nervózna ? Pretože som odišiel ?" chcel mi hľadieť do očí a preto sa ešte viac priblížil. A ja som ustúpila , nechcem byť viac nervózna. Pravda je že som nervózna keď je pri mne aj keď je preč. Začarované kruhy nemám rada. Čítala som o nich veľmi veľa.

,, Nie." zaklamala som. Neviem či je dobré klamať alebo hovoriť pravdu.

,, Tak vyzerá to ako keby si ma tu hľadala." hlas mu zostal tvrdší.

,, To ty si ma našiel a aj špehoval pri ohnisku. Ale to je jedno . Čo chceš teda? Byť tu v lese sám ? Alebo sa mám báť toho že ma budeš špehovať keď budem raňajkovať , chodiť do mesta , prezliekať sa? " vyčítavo som mu všetko menovala až pokým ma nezastavil.

,, Nie . Vo vašej svorke je veľa ľudí vlkov a nieje mi to príjemné, navyše ma moc nemusia a ani ty pri mne nevydržíš dlho. Radšej budem tu sám a ani nebudem robiť problémy , podpíšem aj zmluvu s Jeffom ak by ma chcel zabiť. " srdce sa mi na chvíľu zastavilo pri slove zabiť. Nechcela som aby bol sám a už vôbec nie aby bol mŕtvy. A to nieje pravda že nevydržím byť pri ňom. Zabíja ma tá túžba nedotknúť sa ho , nepritúliť sa do jeho veľkého náručia. A preto som sa radšej držala v úzadí. Bol to pre mňa trocha zväzujúci pocit keďže viac cíti k Adah ako ku mne.

,, Nedovolím aby ti ublížili. Ale sklamalo ma že si odišiel , pretože som si myslela že tomu dáš šancu. " presne toto bola pravda, viac sa k tomu nechcem vyjadrovať a mám sto chutí odísť. Otočila som sa na odchod a on sa pobral za mnou.

,, Clan !" ohriakla som ho pretože do mňa mierne narazil.

,, Nedám tomu šancu no dám šancu nám. Vrátim sa naspäť kvôli tebe . " táto veta ma mi rozohriala celé moje vnútro , celé moje ja. Takže nie Adah ? Nepovedala som nič len sme spolu bežali cez les naspäť. Nedokázala som už ani nič vysvetľovať a ani on. Cítili sme obidvaja presné tú istú energiu medzi nami. Aj keď ja som zahovárala a klamala a on to nechával na mňa mám pocit že sme skoro o všetkom vedeli. Odomkla som chatku , zapla svetlo a uvidela ho v plnej kráse. Moje vnútro by teraz zavrčalo ale tvárila som sa určite chladnejšie než ako som chcela. Všetko bolo presne tak ako som chcela , celé moje telo mi naštartoval alarm.

,, Tento tvoj mrazivý pohľad keď ma potrebuješ pobozkať. Nemysli si že som slepý. " usmial sa a kráčal ku mne a ja opäť zaseknutá ako vždy. Chytil moju tvár do rúk a pobozkal ma. Chcela som sa odtrhnúť a tváriť sa že to vôbec nechcem no pravda bola taká že som si ho ešte viac pritiahla. Ani som nevnímala že mi zvoní mobil. Jeho prsty zastrčil na lem mojich nohavíc a ja som ho držala okolo krku.

,, Nikdy nepotláčaj čo cítiš , to jediné ťa môžem naučiť ja. Sľúb mi to. " zadíval sa mi do očí. Chce aby som mu povedala ako ho moc ho chcem , alebo ako nemôžem byť bez neho . Pretože odvtedy čo ho poznám je pre mňa dôležitejší než život a dávam prednosť životu čo vo mne preniká keď je pri mne. Že mi nedáva zmysel čo so mnou robí. Ľahko ma pokladal na posteľ a pri tom narazil na všetky miesta moje miesta keď ma bozkával. Nemala som nad sebou kontrolu ja, mal ju on. Rozkódoval ma viac než som si predstavovala.