Zlomený a krásny

15.

Ale on mi venoval ešte dlhý a teplý bozk, ktorý ukončil pusou na čelo. Zavrela som oči a bol fuč , zostal tu neopísateľný chlad tak som radšej zaliezla pod perinu a zaspala.

Od skorého rána som si užívala teplý čaj a spoločné raňajky s rodičmi.

,, Dúfam že Eve bude poriadku . " povedala neisto mama.

,, Mami! Nemáš sa čoho báť , Clan už je naozaj v poriadku. Musím sa ho najbližšie spýtať či sa k nám teda pridá. " otec sa nad mojou vetou pousmial .

,, Čo je oci ?" venovala som mu krátky pohľad a natierala chleba.

,, Nič , len ako dobre si skrotila zviera. Neviem ako sa ti to podarilo ale som rád . " stále sa nevinne usmieval .

,, Moje schopnosti nepreceňujem." hrdo som zdvihla bradu.

,, No to ani ja ale mala by si sa vrátiť za ním pretože isto bez teba nevie vydržať ." žmurkol na mňa a mňa pohltila červeň po celej tvári. Žeby otec počul ako Declan prišiel k našej chatke ? Do frasa. Rýchlo som sa sústredila na raňajky a nie na túto noc.

,, Marko ." ohriakla ho mama.

,, To nič , otec rád rýpe . " zamračila som obočie a odišla od stola. Vedeli že sa nehnevám a že len zas odchádzam z domu.

,, Vybehnem pobrať nejaké potraviny a už ma tu neuvidíte nebojte. " musela som si rypnúť aj ja . Zobrala som si kľúče a rozbehla sa po schodoch vonku. Blížila som sa ku Clanovej chatke a vychádzali akurát von.

,, Amy ! Vieš ako Damir chrápal." smiala sa Eve a hodila sa mi na nohy.

,, To si viem predstaviť. Ako sa vám spalo ?" postrapatila som jej vlasy a pozrela sa len na Damira. Clanovi som sa prirodzene uhýbala ale cítila som ako ma prepaľuje.

,, Výborne , hrali sme schovávačku a teraz ma idú zobrať domov. Ideš do mesta ? Nezobrala by si ma prosím ?" fňukala . Toto je jej normálna vlastnosť. Pchať sa všade .

,, Idem len na pol hodinku , ty choď domov. " pozrela som sa na Damira aby ju schmatol a on presne vedel.

,, A čo on ? " Damir naňho plecom. Ja som si ťažko odfúkla. A Clan sa ozval .

,, Zistila si že som ti na príťaž či čo ?" povedal odporne. Toto správanie vrcholne nezvládam. Prevrátila som očami a mierne som zavrčala.

,, Presne ako hovoríš a preto ti dám toto už dole. " vytiahla som z kabelky kľučik na odomknutie náramku.

,, Amy!! Bože." Damir ma chcel zastaviť a vytrhnúť mi kľúč z ruky ale Declan mu stlačil ruku v jeho dlani a zabijácky sa naňho pozrel. Rýchlo som sa zohla a dala mu náramok dole. Declan sa mi díval hlboko do mojich a očí a snažil sa zistiť niečo , pretože som mu nedávala zmysel.

,, Odíď alebo sa pridaj. Sám už vieš aké možnosti máš. " postavená rovno pred ním nedávala pocítiť moju slabosť. Stihla som sa usmiať na Eve , všetci traja ticho stáli a pozorovali ako dramaticky som odchádzala. Musela som sa usmievať ako debil pretože toto ma bavilo. Clanovi som verila a preto som sa nebála žeby niekomu neublížil. Síce jeho povaha je niekedy ako masochistický vrah ale vidím v ňom aj to čo ostatní nie. Toho Boha lesov a jeho súcitné srdce. A presne v takejto bojovnej nálade som sa vrátila s plnú tašku jedla a odniesla do chatky. Declan nikde nebol a popravde bola som možno aj rada , pretože pri ňom strácam môj drahý rozum a o ten naozaj nechcem prísť . Vykladala som veci do ladničky a aj nato aká hrdá som bola mala som chuť tiež plakať , nie pretože odišiel. Preto lebo som tak zmätená a neviem čo sa so mnou deje. V tom sa na prahu zjavil Damir a pozeral si na prsty.

,, Odišiel. " povedal tvrdo. ,, Jeff ťa zabije a ja nechápem čo to stváraš !" zamieril na mňa pohľad.