BEAUTY AND THE BEAST ✔

Prológ│New York, 2020

Prechádzal ulicami, ktoré kedysi patrili jemu. New York sa za tie roky príliš nezmenil – stále tam bol hluk, neustále náhlenie sa a hlavne kopa turistov, ktorí si robili selfie na každom kroku. Toto mu v Phoenixe nechýbalo. Tam bol každý doma, poprípade na návšteve. Nebehali tam tisíce cudzincov, ktorí si chceli splniť Americký sen; ak niečo také vôbec existovalo.

Každý cudzinec si rýchlo musel uvedomiť, že hoci New York má každému čo ponúknuť, nie vždy je to presne to, po čom bažia. Niekomu ponúkol lacný byt, preplnený chrobákmi, podradnú robotu a kopu nepríjemností. Poznal takých ľudí viac, než chcel. A vedel, že ich spozná ešte viac.

Neal Wallace uprel pohľad na vrchol Empire State Buildingu, ktorý sa týčil v diaľke. Dobre, možno bolo niekoľko vecí, ktoré mu na New Yorku chýbali. Jedným z nich bola táto závratná výška.

V Phoenixe boli domy väčšinou striktne nízke a zapustené do zeme. Len zopár budov, ako policajná stanica, sa ťahali do výšky niekoľkých poschodí. Na rozdiel od toho pôsobil New York ako mestečko obrov. Centrum bolo plné obrovských honosných budov, boli plné skla a ocele. Človek sa tam cítil taký maličký, taký bezcenný. Ten pocit splynúť s obrovským davom v obrovskom meste... áno, ten mu občas chýbal.

Neal sa v New Yorku narodil, študoval tu, pochoval matku, stal sa policajtom, uznávaným policajtom, mentálne sa zrútil a utiekol do prašného mesta menom Phoenix. Nečakal, že to mesto mu ponúkne útechu, ktorú potreboval, ale mýlil sa. Phoenix sa stal presne tým, čo potreboval.

Párkrát mu napadlo, či by sa nemal do New Yorku vrátiť. Po tom, čo sa pozbieral z tých najväčších sračiek, po tom, čo si rozbehol nový život. Ale potom spoznal Phoenix, tú ľudskú Phoenix, a mal nový dôvod ostávať tam, kde bol.

Ale potom prišli tie správy, odkazujúce na jeho minulosť. Nedokázal ich len mávnutím ruky ignorovať, hlavne kvôli nemým vyhrážkam.

Viem, kto je skutočný vrah, hovorili správy. A odhalím ho.

A to teraz Neal nemienil riskovať.

Preto, len pár hodín po prílete do starého domova, už stál na policajnej stanici a vybavoval si povolenie navštíviť veľmi špeciálneho väzňa, ktorého kedysi dávno dostal za mreže.

Ten človek bol Nealovou najväčšou nočnou morou, ale zároveň jediným človekom, ktorý mu mohol pomôcť prípad sériového vraha ututlať rovnako, ako sa to stalo pred piatimi rokmi.

*****

Neal Wallace kývol hlavou strážnikovi a potiahol si rukávy košele. Ak chce všetko pochopiť, je načase začať rozpletať jednotlivé nitky, ktoré ho sem priviedli.

A tak sa Neal zhlboka nadýchol, prešiel cez otvorené mrežové dvere a ocitol sa uprostred uličky, do ktorej sa obracali zamrežované cely. Väčšina z nich bola prázdna a ako Neal kráčal, každý krok znel neuveriteľne hlasno. Vlastný dych mu prišiel nervydrásajúci. Uvoľňoval a zatínal päste, kým počítal cely, ktoré ho mali doviesť na správne miesto. Tvárou tvár svojej minulosti.

Spomalil, keď si uvedomil, že tá nasledujúca cela je tá, ktorú hľadal. Len na okamih, no zaváhal. Nevidel toho muža odvtedy, čo ho za tie mreže dostal. No zaťal zuby a urobil posledný chýbajúci krok.

Muž sedel na tenkom matraci, hlavu mal sklonenú, prsty prepletené. Na krku sa mu ťahala dlhá jazva, ktorá ešte aj teraz vyzerala zlovestne.

Neal preglgol a chystal sa prehovoriť.

A vtedy muž strelil pohľadom k zamrežovaným dverám cely.

Neal sa v tom momente vrátil o niekoľko rokov späť. Videl tú istú tvár, no menej strhanú, menej namosúrenú. Pod fúzami sa netiahla tenká priamka pier, ale nenápadný úsmev. Vyzeral starší o takých pätnásť rokov, hoci sotva ich uplynulo päť.

Muž sa chrapľavo zasmial.

A Neal sa pozrel do chladných modrých očí sériového vraha. „Potrebujem poznať celý príbeh."

Ahojte!
Vítam vás pri pokračovaní série Phoenix Monroe, ale od Phoenix tentoraz preberie štafetu Neal - dúfam, že vás jeho príbeh chytí rovnako ako mňa, pretože vám ho chce, už veľmi dávno vyrozprávať :D
Ak ste pozorne čítali, určite vám neušlo, že Prológ je v podstate takmer to isté ako Epilóg pri poslednej časti. Preto to ani nejdem naťahovať a zajtra sem hodím prvú poriadnu kapitolu :D Potom bude k príbehu pribúdať každý týždeň jedna kapitola a možno časom aj viac. Zatiaľ ostaneme však pri jednej časti týždenne :D
Dnešný deň som si inak vybrala symbolicky - dnes je to 6 rokov odvtedy, čo som sa prvýkrát prihlásila na Wattpad, tak prečo nepublikovať dnes môj dvadsiaty príbeh? Ďakujem vám všetkým, čo ste ma za tento čas podporovali <3