Hero or Enemy

Solution is nearby

Utekala som po chodbe no moje nohy veľmi rýchlo nevládali. Kvôli tomu som zakopla a zvalila sa na zem. Bola som vyčerpaná ako psychicky tak fyzicky. Ležala som zničená na zemi tmavej chodby. Vonku svietili hviezdy a moje oči i videli rozmazané keďže boli plné sĺz.

Zrazu na konci chodby vybehol Bucky. Pribehol ku mne a sadol si na zem.

„Som rád že som ťa stihol bál som sa že urobíš niečo čoho by si mohla ľutovať“. Zadychčaným hlasom povedal Bucky.

„Nechápem to. Prečo si na mňa taký milý? Čokoľvek urobím ty ma dokážeš pochopiť, nekričíš na mňa ...

„Vieš, dokážem si predstaviť čo si u Hydry zažila. Nebolo to ľahké pre chlapa a viem si predstaviť že Hydra rozdiel medzi ženou a mužom nerobila. “

„Neviem čo mám robiť Bucky. Mám pocit že do tohto sveta nepatrím. Neviem ako niekoho milovať, neviem ako žiť ...Som Stratená..“

„Myslím že s týmto ti môžem pomôcť. Máš predca nás. My sme pre začiatok tvoja rodina. Môžeš začať bývať u mňa a postupom času si nájsť niečo svoje.“

„Bucky bojím sa že ti tvoju láskavosť nebudem mať ako oplatiť.“

„Mne bude stačiť keď bude v poriadku. “

Po tomto rozhovore mi spadol obrovský kameň zo srdca. Niečo v mojom živote sa zlomilo. Možno som zistila že niesom až taká zlá.

Bucky ma odniesol späť na pokoj a o chvíľu ku mne prišli všetci Avengers.

„Ali môžeme vojsť dnu ?" Opýtal sa nesmelo Steve

„Chceli sme ti len povedať že sme netušili čo prežívaš a chceme ti akokoľvek pomôcť. “ dodal

„Hlavne sme ti chceli povedať že si súčasť našej rodiny a rodina drží pri sebe“ povedala Nat 

Usmiala som sa. Dojalo ma to natoľko že mi aj slza ukvapla. Bruce napokon rozhodol že by som mala odpočívať a a poprosil aby ma nechali o samote. Všetci sa dali na odchod no Tony ostal sedieť v izbe. Vedela som o čom sa chce porozprávať, no nevedela som či som na to pripravená. . .

„Ako dlho ?.“ opýtal sa ale pohľadom sa mi nevedel pozrieť do očí

„Čo tým myslíš?“ nerozumela som jeho otázke

„Ako dlho už to trvá ako dlho ťa bije Ali a ako dlho má klameš ?“ zdvihol sa zo stoličky a pokračoval smerom ku mne. Jeho pohľad vyzeral zúfalo a podráždene zároveň.

Mlčala som nechcela som sa o tomto rozprávať.

„Predpokladám že aj ten večer kedy si mi povedala že si spadla .. to bolo od neho ?“

Stále som mlčala... Vedela som že ma pravdu a on to vedel tiež.

„Pozri tá noc pre mňa veľmi znamenala. Bolo mi ľúto za akých okolností sa to udialo a že sme boli oba opití. A úprimne posledné mesiace ajtak nemyslím na nikoho iného ako na teba. Zlomilo ma keď som sa dozvedela, že ťa Leonard mláti. Chcem ťa chrániť Ali ncem pre teba urobiť všetko...“

„Tony ...  Prerušila som ho ...  Môžeme toto nechať tak ako to je nechcem, nedokážem teraz riešiť etšte toto... A Pepper..“

„Ale Pepper už... “ Snažil sa mi Tony skočiť do rečí ale ja som ho opäť prerušila...

„Prosím ! Tony!.. daj mi čas“

On sklonil hlavu a dal sa na odchod. Pri dverách sa ešte otočil a chcel dopovedať čo začal no napokon si to rozmyslel a odišiel.
 
                        ***********

Môj život sa dal ako tak do poriadku. Trénovala som s Avengers chodila s nimi na malé mísie. Bývalá som s Buckym ale pokiaľ bolo treba svoju vlastnú izbu sa mala aj v Avengers Tower. Bývanie s Buckym bolo super. Najprv som sa obávala ale napokon sa Bucky stal mojím bratom. Po nejakom čase si však našiel nejakú známosť a tak som sa natrvalo odsťahovala do Avengers Tower.  Skoro všetci Avengers si postupne našli svoje polovičky no môj život bol celkom strohý. Nielenže som na socializovanie sa nemala veľa času ale po skúsenosti s Leonardom som sa bála vložiť do niekoho dôveru.

Členovia Avengers už o mňa mali starosť. Bucky I'm povedal že bývam často sama a že aj počas toho čo sme spolu bývali som nemala dvakrát dobrú náladu.

Po dlhej dobe sme však mali kľudne obdobie. Nechodili sme na žiadne misie a tak nás Fury pozval na ples. Mali sme každý prísť s kým len chceme. Ja a Nat sme sa dohodli že sa stretneme skorej aby sme sa nachytali. Konec koncov bola to jej iniciatíva lebo ja som na žiaden ples ísť nechcela.