Hero or Enemy

180° change

Dorazili sme do miestneho baru a začali sa troška zbližovať. Wanda mi porozprávala o svojej minulosti a Nat spomenula niečo o pobyte v Rudej komnate. Bol to pekný večer no potom sme zistili, že toho máme veľa spoločného. Pokazené detstvo, žiadne kontakty a všetko čo máme sú Avengers... Teda ony majú.

Po tomto uvedomení sme začali troška viacej piť. Nat bola trénovaná a Wanda si držala odstup. Ja som nikdy nepila a ani neviem čo ma to popadlo, ale začala som do seba klopiť jedného panáka za druhým.

„Ali myslím že máš dosť.“ povedala mi Wanda po tom čo som do seba naliala asi 8. shot ani neviem čoho. Snažila sa mi zobrať ďalší, ale nepodarilo sa. Nachvíľu som sa od nich odpojila a zblížila sa u stolu s akým si Leonardom. Bol milý a pozorný. Vymenili sme si čísla ale hneď po tom po mňa prišla Wanda s Nat že ideme späť do Avengers Tower.

Keď som rozprávala o tom, že sme išli mala som skorej povedať, že oni dve išli a ja som sa sotva udržala na nohách. Po príchode do spoločenskej miestnosti sme zbadali, že chalani neostali u pozeraní televízora. Aj oni si zrejme chceli odpočinúť a povedzme narovinu alkohol tiekol silným prúdom. Pridali sme sa ku nim. Steve a Bucky boli triezvy lebo ich sérum im nedovoľovalo opiť sa. Bruce, Barnes aj Thor spolu s Roudym  a Falconom boli riadne pod vplyvom.  Najhoršie alebo vlastne najlepšie v ten moment na tom bol Stark.  Baby pokračovali v konverzácii a ja som prišla ku Stárkovi.

„Mm ožeš my vsvetlit čo ti na mnn e takm vadi?“ sotva som zvládla vysloviť.

„Prekvapila si ma, a ako si aj povedala zrazilo to moje ego.“ bolo na ňom vidno, že s opilosťou má už skúsenosti.

Dali sme sa do reči a začali sa predháňať v tom kto vypije panáka skorej. Steve to zpozoroval a začal nás ukludňovať.

„Ali myslím že máš dosť mala by si ísť spať!“ povedal opäť otcovským tónom.

„Chcoď sa vycpať  Rogerssf“ vyhŕklo zo mňa.

„Počkaj Počkaj Ali tuna zubná víla má pravdu. Asi už pôjdem spať“

Zobudila som sa a v prvý moment si spomenula prečo som celý život abstinovala. Zobudila som sa s ukrutnou bolesťou hlavy. Chcela som sa prikryť perinou, ale akonáhle som ju chcela chytiť ucítila som niekoho ruku. Kde to sakra som? Okamžite mi zaznelo v mojej roztrieštenej hlave. Obzrela som sa okolo seba. Hodvábne povlečenie, mahagonový nábytok ... A do pekla ...
Keď som sa pozrela na danú osobu mala som chuť sa prepadnúť do pekla.
Vedľa mňa ležal .. Stark!
Po tom čo som zistila, že na sebe nemám veľa oblečenia som si domyslela čo sa asi stalo. Okamžite som schmatla moje tričko a potichu utiekla z izby.
Utekala som s plačom po chodbe. Cítila som sa extrémne zle, ale musela som jednať. Zabalila som si všetky veci a napísala veľký list na rozlúčku poďakovala za všetko a odkázala že ak budú potrebovať pomoc nech si ma nájdu.

Snažila som sa zabudnúť na to čo sa stalo. Opäť som sa zachovala ako v časoch kedy má vlastnila Hydra.

Moje ďalšie dva mesiace boli ako keby som zapla autopilota. Pamätáte si toho Leonarda z baru? Dala som sa s ním dokopy. Odsťahovali sme sa na druhú stranu mesta. Začala som upratovať v jednej reštaurácii. Nakoniec sa však ukázalo, že nebol úplne dokonalý. Začal piť lebo prišiel o robotu a jeho zlosť si vybíjal na mne.  Veľakrát mi na tvár pristála jeho facka. Nemala som však silu od neho odísť, lebo by som bola opäť stratená. Môj život sa stal horším ako bol, ale ja som si to nechcela priznať. Chýbali mi dievčatá a aj chalani z Avengers. Chýbalo mi cvičenie a trénovanie, pocit rodiny a domova.

Ako zázrakom z neba mi jedného dňa napísal Steve či by som sa nezastavila na základni.  Do môjho života tak vstúpilo opäť svetlo.....

Takže máme tu ďalšiu kapitolu po dlhšej dobe. Všimla som si že popularita príbehu klesá a tak som sa vás chcela opýtať na názor tejto dejovej línie?.. Veľmi by ma potešilo keby ste mi do komentárov napísali nejakú spätnú väzbu aby som vedela či to má vôbec zmysel. Prajem pekný zvyšok dňa a vidíme sa u ďalšej kapitoli.