Medzi tým v Stark Tower.
Bucky sa vrátil späť. Skoro všetci už spali a v spoločenskej miestnosti ostal už len Steve a Tony.
„Tak ako? Všetko v poriadku ?“ opýtal sa ho Stev.
„Ano. Ali som v poriadku doviezol domov. Dozvedel som sa že má poranené zápästie možno by sa jej na to Bruce mohol pozrieť.
„Hej vravela mi, že spadla na schodoch to bude mať asi z toho. Rozhodne ju môžeme zavolať rád ju zase uvidím.“ Povedal mu Tony.
„Na schodoch ?“ začudoval sa Bucky.
„Mne povedala, že spadla na kamene niekde na túre asi.
„Čože? To vám nejako nesedí páni” Pridal sa do rozhovoru Stev.
“No možno som len zle počul to je jedno. Každopádne nám tu chýba mohli by sme sa jej na to opýtať či bez sa nechcela vrátiť.
„Myslim, že budeš mať príležitosť hneď zajtra. Zabudla si tu kabelku tak jej napíšem aby sa tu zajtra zastavila.”
Povedal Steve keď zbadal kabelku zapadlú v sedačke.
Keď som sa zobudila stále som ležala na dlážke. Dvere do kúpeľne boli jemne rozkopané od toho ako sa Leonard snažil dostať do kúpeľne. Zrejme ho to omrzela a o takomto čase chodieval do práce. Odomkla som dvere aby som sa uistila, že je preč. Zbalila som si veci umyla si tvár a zamalovala modrina na tvárí. Obliekla som si čierne nohavice a modrý sveter s dlhým rukávom. Zobrala osobné veci a odišla do najbližšieho motela ktorý som si mohla dovoliť. Lahla som si na posteľ a konečne vzdýchla. Odhrnula som si sveter a zistila, že mám na rebrách obrovskú modrinu. Zle sa mi dýchalo ale nechcela som ísť do nemocnice. Na ostatné zranenia som sa radšej ani nepozerala. Bolelo ma celé telo.
Zrazu mi prišla správa na telefón ktorý som mala v nohaviciach ktoré som mala včera na sebe.
Zabudla si si u nás kabelku budeme ťa dnes čakať chceme s tebou niečo prebrať- STEV
Ó nie len to nie pomyslela som si . Ako môžem byť tak hlúpa. Nemám silu na to ísť teraz do Stark Tower ale pokiaľ nepôjdem prídu oni za mnou a to som nechcela dopustiť. Odpísala som tak Stevovi, že prídem okolo 6tej.
Dala som sa ako tak do kopy. Bolo mi oveľa horšie. Modriny na tvári boli zamaskované zobrala som si so sebou batoh s pár vecmi a vrazila na cestu.
Výťahom som sa vyviezla až do spoločenskej miestnosti. Opäť ma privítala skoro celá zostava Avengers.
„Ahojte.“ pozdravila som sa a odpoveďou mi bolo mnohopočetné Ahoj od všetkých ostatných.
„Tak kde som zabudla tu kabelku ?“ povedala som s úsmevom o ktorý som sa musela veľmi usilovať lebo mi bolo naozaj zle.
„Momet však sa aj chvíľu zdržíš nie? Tony a Steve s tebou ajtak chceli niečo prebrať a my sme sa tešili, že pokecáme.“ Odpovedla s rýchlosťou Nat.
„Presne tak ako hovorí Nat. Môžeš ísť s nami rovno do zasadačky. “ povedal Tony ako ku mne pristúpil aj so Stevom.
Akonáhle sme sa sa presunuli do zasadačky bola som naozaj rada že som si mohla sadnúť. Cítila som ako moje telo kolabuje ale nemohla som to dať najavo.
„Chceli by sme aby si sa ku nám zase vrátila. Potrebovali by sme ťa aj na nejakých mísiach a celkovo by si sa stala členom tímu. Ak by si teda chcela.“ začali mi vysvetľovať.
V tu chvíli mi to pripadalo ako super ponuka a zároveň som si chcela ísť ľahnúť do postele takže by som súhlasila asi so všetkým čo by mi navrhli.
„Jasne ale rátam že si dám ešte tak týždeň pauzu a potom by som sem prišla môže byť…?“
Ostali oby dvaja veľmi prekvapený.
„Samozrejem nieje žiaden problém. Len sme to trocha nečakali. “ povedal Steve
„Ja sa ale rozhodne hnevať nebudem.“ dodal.“ dodal s úsmevom Tony.
Dobre páni ak ma ospravedlníte odskočím si a pôjdem asi už domov dievčatám to nejako vysvetlím. Necítim sa úplne najlepšie.
„No a nechceš aby sa ti Bruce pozrel na tú tvoju ruku Buck nám niečo spomínal..
„Nie nie už je to v poriadku odvrkla som a ponáhľala som sa na vecko.
Musela som si opláchnuť tvár. Mala som zrejme aj teplotu. Oči som sotva držala otvorené a hlava sa mi riadne motala. Znova som si odhrnula sveter a na chodbe som sa chcela pozrieť na modrinu na rebrách. Bola fijalovom modrá s červenými podlitinami a asi dva krát tak väčšia ako ráno.
Bucky ktorý má hľadal aby ma odviedol za Bennerom ,lebo nevedel že som mnou Steve aj Tony už rozprávali, vošiel do chodby kde som bola ja.
„Aa tu si Ali .. “
Ako náhle som ho uvidela stiahla som sveter späť dole no bolo už neskoro.
„Preboha čo sa ti stalo ?“
„To nič nieje naozaj len už budem musieť ísť nieje mi najlepšie asi som niečo zlé zjedla“ a vybrala som sa na odchod.
On ma chytil za ramená a vytiahol mi znova sveter. Nemala som silu sa s ním naťahovať. Tak som tam len tak stala a čakala.
„Čo sa ti stalo preboha veď máš všade modriny a rany !“ musíš okamžite na ošetrovnu.
„Mozeš ma nechať na pokoji prosím. Môžete mi prosím prestal všetci ubližovať?“
Pustil ma... Ja som popošla dva kroky a odpadla som . . .
„Ali.“ Vyšlo z jeho úst zúfalo
„Steve, Wanda ,Stark pomoc ktokoľvek!“
Ako prvý ku nemu pribehol Tony.
„Čo sa tu sakra deje ?“
Bucky naneho pozrel a okamžite my začal vyzliekať sveter aby to Tonymu ukázal čo sa deje.
„Barns ? Čo to stváraš ?“ Žiarlivo a nechápavo sa pýtal Tony. Chcel ho zastaviť. Nestihol to však skorej ako Bucky a tak obaja hľadeli na moje zdemolované telo. Pomedzi čerstvými mordinami boli zreteľne aj staré jazvy. Krvavé rany presakovali cez obväzy ktorými som sa snažila rany zaceliť.
„Preboha kto ti to urobil ? povzdychol Tony....
Keďže som teraz vydala dve dlhšie časti rada by som vedela či váš príbeh baví. Tak vás chcem poprosiť o nejaké komentáre poznatky alebo celkovo váš názor. Veľmi vám ďakujem a každá jedna hviezdička alebo prečítanie má neskutočne teší ďakujem vám ❤️.
أنت تقرأ
Hero or Enemy
قصص الهواةurčite si spomínate ako Shield pomocou teseraktu vytvoril portál ktorý na zem vpustil Lokiho a celú jeho armádu. Energický výboj vtedy zničil celú základnú Shieldu. Bohužiaľ sa vo veľkej blízkosti nachádzalo jedno v tedy malé dievčatko. Čo sa s ňou...
