4.Veľké problémy

8 0 0
                                    

4. veľké problémy

Dnešný deň horšie začať ani nemohol. Artur došiel do roboty s mrzutou náladou zbitého psa. A cieľom jeho dňa bolo pokaziť náladu aj ostatným. Teodor mal roboty nad hlavu, čo ale Artura nezaujímalo. Jediným riešením bolo prijať nového zamestanca, ktorý by riešil banálne problémy, ktoré ale sám Artur nevedel vyriešiť, hoci by asi mal však? Ale tak to v dnešnej dobe chodilo.

No dnešný deň bol predsa len niečím výnimočný. Arturovi pristála na stole obálka. Nejaký odvážlivec sa hlási na ich vychýrené oddelenie. Artur si zbežne prebehol jeho motivačný pergamen a hodil ho do šuflíka. Na toto nemá čas. Merlin ho už polhodinu čaká v školskej pivnici. Bol na miestnom trhu a pokúpil kadejaké šmakotinky, ktoré Arturovi ponúkal ako stálemu zákazníkovi za polovičné ceny.

Artur dopil svoju dávku ranného povzbudžovača a vybral sa za Merlinom. Dnes bol v práci aj riaditeľ Armando. Artur sa mu snažil za každú cenu vyhnúť, preto sa vybral tajnou uličkou, kde mu pomáhali miestne myši. Po ceste narazil na jeho obdivovateľku Dolores, ktorá zvolila dnes extra krátku sukňu, dúfajúc, že jej Artur venuje aspoň letmý pohľad. Ale pokiaľ nebola oblečená ako fľaša páleného nedbal.

Merlin ho už čakal v pivnici s kuframi plnými pochúťok. Všetko exkluzívny podpultový tovar. Artur si z každého nabral po dve nech sa mu nemáli a však odloží aj na horšie časy. Nadšený vracajúc sa do svojej komnaty stretol Fedora. Fedor mal akurát rannú prechádzku, ktorá spočívala v kontrole dochádzky. Dnes nachytal dvoch previnilcov, ale deň sa ešte nekončil. Fedor zavolal Artura k sebe do komnaty. Chcel od neho vyzistiť informácie o každom z oddelenia čarovnej techniky. Artur sa na začiatku snažil byť nestranný a o nikom nepovedať nič zlé ale Fedor ho vždy zdolal. Ako minúty plynuli Artur hovoril viac a viac. A veci, ktoré mali ostať utajené vyzradil behom 5 minút. Arturove svedomie tým ale netrpelo, keďže v priebehu ďalších 5 minút na to zabudol.

Hlavnou úlohou, ktorú mal dnes stihnúť bolo vymyslieť spolu s Lili a Teodorom plagát k dlho očakávanému podujatiu. Surikaty vs. mačky. Teodor a Lili mali už nejaké nápady a návrhy. Keďže Lili sa o túto tematiku zaujímala a mala vycibrený vkus, preto bola toho názoru, že by o tom mala rozhodovať ona. Artur bol ale úplne opačného názoru. Artur síce o plagátoch nevedel ani zrnka maku ale trval, aby na svojej pravde. Medzi Lili a Arturom sa strhla hádka ako obvykle. Artur zvýšil hlas a to už aj obyčajne hovoril dosť nahlas. Lili sa ofučala a nahnevaná odkráčala naspäť do svojej kancelárie. Toto bol ten moment, kedy cítila ako veľmi sem nezapadá. Nikoho nezaujímali jej nápady, ktoré dovolím si tvrdiť stáli za vypočutie. Cítila neskutočný hnev ale uvedomovala si ,že hneď ako Artura uvidí, hnev pominie tak rýchlo ako prišiel. Čo nebolo vôbec fér. Snažila sa na neho hnevať. Naozaj snažila.

Ako kráčala po chodbe na prvom poschodí stretla Grétu. Gréta sa niesla veľmi vznešene. Mala totiž za to, že patrí k tej vyššej vrstve intelektuálov. Od mala sa snažila kamarátiť len s peknými a múdrymi ľuďmi, ktorí by ju v budúcnu mohli potiahnuť vyššie do spoločnosti. Preto išla pracovať na školu. Ľudia sa tu striedali, kto má dlhšie meno, titul pred menom, za menom, pod menom všade, kde sa len dalo. Lili tomu nikdy nerozumela. Myslela si, že tituly boli ako štít, ktorými chceli zakryť, že vôbec nie sú múdri ani výnimoční. Úprimne Lili ešte nestretla na jednej kope toľko nezaujímavých, jednoduchých, netalentovaných ľudí s povýšeneckým správaním a papalášskymi maniermi. Ich ambície siahali len po brány školy ani o stopu ďalej.

Gréta sa niesla ako labuť. V jej hlave tiekol tok intelektuálnych myšlienok, ktoré by bežní ľudia ani nemohli pochopiť. Preto sa s bežnými ľuďmi ani nebavila.

Lili si pamätala keď tu ešte študovala. Jej študijným zameraním boli čarovné hrnce. A tí čo ju vtedy učili boli teraz jej kolegovia. Neustále len počúvala ,, vaša esej je krátka, naučte sa písať, máte otrasnú formálnu úpravu, vo vašom veku by ste to mali vedieť. A teraz s týmito ľuďmi pracovala a už vedela, že nie sú o nič múdrejší ani lepší ako ona. Niekedy stačilo, aby ste sa tvárilo múdro, mali 5 titulov a ľudia vám žrali z rúk.

Samozrejme sa aj tu našli klenoty. Ale tých pár výnimočných jedincov skoro pochopilo, že tu dieru do sveta neurobí a pobrali sa do inej galaxie. Niekde, kde im svet dal príležitosti a ocenil ich snahy.

Artur ale týmto komplexom netrpel. Ako stará duša vedel oceniť skutočné hodnoty. Rád chodil do lesa, zbieral modely mini autíčok, vychutnal si dobré jedlo v spoločnosti rodiny. Pominuteľné a hmotné veci pre neho nič neznamenali. Tým sa tak líšil od zvyšku.

Dnešný deň bol Artur ako jedovatý had. Kade chodil, tade syčal. Lili ale vedela, že táto jeho nálada dlho trvať nebude. Trochu sa ale mýlila. Artura táto nálada držala dva týždne. Počas tých dvoch týždňov sa s Merlinom stretával čoraz viac a viac avšak už ani to nepomáhalo. Každé pekné slovo, ktoré mu človek venoval obrátil na jed. Tvorbu plagátu si zobral do svojich rúk a zvyšku jeho svorky nedovil ani jedno zavitie. Netrápilo ho, že Boh ho neobdaril zrovna umeleckými vlohami. Nástojil na tom, aby bolo po jeho. A tak sa aj stalo.

O týždeň na to prišiel do školy Ištváň so svojim pomocníkom Sergejom. Ištváň a Sergej pracovali na tvorbe plagátu. Dnes bol deň D kedy mali predložiť svoj konečný návrh. Sergej vytiahol zo svojho kufríka veľký plagát v tvrdom lesklom priesvitnom obale a švacol ho na stôl. Plagát vyzeral úplne inak ako si ho predstavoval. Surikata mala podivne pokrivenú tvár a v očiach šialený výraz. Mačka mala zas príliš krátke nohy, a jedno ucho väčšie ako druhé. To však nebolo to najhoršie. Mačka a surikata sa vznášali vo vesmíre ako malí astronauti. Nebol si istý ako to súviselo s podujatím Surikaty vs. Mačky. Predstavoval si skôr drsnú nazúrenú mačku, na labkách by mala mačacie boxerské rukavice a oproti nej by stála surikata s vytasenými päsťami a za nimi by bol boxerský ring.

Celé to pôsobilo napozemsky. Pozadie noo...tažko ho opísať asi bude lepšie, keď vám ho ukážem. Niečo tak divné a unikátne jednoducho treba vidieť.

 Niečo tak divné a unikátne jednoducho treba vidieť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Artur vedel, že už je neskoro meniť celý plagát. O týždeň je zápas. Ach prečo si zas nechal všetko na poslednú chvíľu? Možno mal predsa len počúvať Teodora a Lili.

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Oct 26, 2021 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Obyčajné dni na Akadémii neviditeľných umeníWhere stories live. Discover now