Enemies at first sight✔️

Návšteva

"Zvodný a hltavý?" Zasmial som sa pomedzi rozprávanie. "Povedz mi, aký to je, pretože som mierne stratený."

"Ten pohľad, pod ktorým ostatné zvlhnú. Tak prenikavý, že to vyzerá, ako keby si videl až do duše. Je dosť ťažké sa pozerať niekomu do duše, keď žiadnu nemá." Naklonila hlavu do boku. "Teraz si daj tie ruky dole, než sa postarám o to, aby Talianska mafia nemala následníka." Pozrela sa dole a ja som hneď vedel, na čo myslela.

Nie je to tak, že by som chcel deti, ale ide o to, že by to bolelo ako sviňa. Pre vlastné bezpečie som sa odtiahol a urobil pár menších krokov dozadu.

"Nebolo to až také ťažké, že?" Usmiala sa. "Teraz vypadni z mojej izby." Jej? Už sa tu zabývala ako vidím. "Alebo si niečo snáď chcel?"

"Chcel som sa spýtať, ako si sa vyspala...."

"Perfektne, teraz môžeš odísť." Nenechala na dokončiť vetu. Odpichla sa od steny, ale znova som pred ňu položil ruku a zastavil ju. Znudeným pohľadom sa na mňa pozrela.

"A prišiel som pre tvoj mobil." Zo zadného vrecka som vytiahol nový mobil, ktorý bol napichnutý. Človek si pri nej nemôže byť nikdy istý. Samuel bude vedieť o každej SMSke a telefonáte.

"Naozaj si si myslel, že ti ho dám?" Pokrčila obočím.

"Proste mi daj ten mobil. Nerob to ťažším. Hádali by sme sa a nakoniec by si mi ho aj tak dala. Ušetrime si obaja čas."

Viem si predstaviť tú konverzáciu. Hovorila by mi, že mi ho nedá a že na to môžem zabudnúť. Vyhrážal by som sa jej, ale aj tak by to nezabralo. Nakoniec by sa podvolila a dala mi mobil.

Bum. Ušetrených 5 minút.

"Dobre." Pretočila očami. "Môžem?" Sarkasticky sa usmiala a pozrela na moju ruku. Priložil som si ju naspäť k telu. Prešla okolo mňa až ku posteli. Zohla sa, čo spôsobilo, že sa jej dlhé tričko nadvihlo. Znova sa mi naskytol pohľad na jej perfektne tvarovaný zadok. Zdvihol som oči skôr, ako by si ma všimla a vynadala mi.

Nemôžete ma viniť. Som chlap a mám svoje potreby, ktoré by určite splnila.

"Tu." Otočila sa a podala mi jej mobil a z mojej ruky si zobrala nový. Vybral som z neho kartu a podal jej ju. Zobrala si ju a založila ju do mobilu. Prezrela si kontakty.

"Obom si nám ušetrila čas." Iba pretočila očami.

"Aspoň by mi to tu skorej ubehlo, keďže nikam nemôžem chodiť." Urobila pár krokov dozadu a hodila sa na posteľ. Nemôže si obliecť niečo iné? Znervózňuje ma.

"Keď sme pri tom." Pristúpil som bližšie. "Nebudem tu pár hodín, takže to tu bude mať na povel Dominic."

"A čo Samuel?" Nadvihla sa na lakte.

"Prečo ťa zaujíma Samuel?" Pokrčil som obočím. Stalo sa medzi nimi niečo, o čom neviem?

"Iba tak." Nadvihla ramená a naspäť si ľahla. Ruky si založila za hlavu. To tričko spálim. Nemôže si obliecť niečo normálne? Alebo aspoň nohavice?

"Proste ostaň v izbe a pusti si telku alebo niečo." Prešiel som ku dverám. "Skús utiecť a...."

"A nájdem si ťa. Bla bla bla." Prerušila ma. Doslova som cítil, že pretočila očami. To je u nej na dennom poriadku. "Nič nové pod slnkom."

"Bolí ma z teba hlava." Povedal som potichu, keď som odchádzal, ale asi nie dostatočne.

"Môžeš byť rád, že ťa nebolí niečo iné." Zakričala za mnou. Pribuchol som iba dvere. Obaja vieme, na čo myslela.