Game of love❤️☀️

18.

Nemal som na výber. Nemôžem Namjoona nechať sedieť samého v jedálni. Bol by som ho urazil,ikeď je tu možnosť keby mu vysvetlím prečo som nebol s ním, pochopil by to, je to môj priateľ.
Vstal som teda z postele upravil si ešte vlasy a vybral sa do jedálne. Prechádzal som okolo sluhov s kamennou tvárou nemal som záujem prejavovať akékoľvek city. A predsa ja som tu ten, ktorý im rozkazuje a platí ich.

Prešiel som chodbu a minul milión dverí no nakoniec som sa konečne dočkal miestnosti kam som mieril. Jedáleň. Otvoril som dvere a tajne som dúfal, že tam bude Y/n. No namiesto toho tam bol len Joon.

"Kde je Jin? " spýtal som sa a on zdvihol hlavu.
"Neaká slúška tu bola a povedala, že problém a on zmizol " povedal a ja som chytil nervy v tomto dome nik nevie spraviť nič správne.

                        ~Y/n pohľad ~

Možnosť úniku síce bola lákavá ale povedzme si to na rovinu. Hoseok by zošalel a mne by to asi nedovolilo srdiečko. Asi ho mám rada. Ale len asi dobre?

Nechcelo sa mi ísť dnu tak som išla na to miesto kde som bola spolu s Jenn aj včera. Potom ako sme došli dnu som ju stratila v dave a potom nevidela. Sadla som si na tú hojdačku a pozrela sa hore. Nebo nádherno belasé bez jediného obláčiky. Keď sme pri tých obláčikoch tie dva nadýchané, ktoré som mala možnosť ochutnať sú neodolateľné. Prešla som si po perách a znova som to pocítila. Jeho dokonalé pery. Rozhodla som sa ísť dnu lebo určite ma bude hľadať. Vyšla som no moja nešikovnosť sa preukázala na plnej čiare. Moje nohy sa zázračným spôsobom poplietli a ja som zle stúpila a moja noha začala neuveriteľne bolieť. Môže byť niekto viac nešikovnejší ako ja?

"Si v poriadku Y/n? " ozvalo sa a odrazu predo mnou stál  Yoongi.
Áno myslím toho Min Yoongi aka Agust D, Suga alebo ináč človek s ktorým som vyrastala. Človek, ktorý ma utešoval pri babkinom pohrebe.

"Asi nie zle som stúpila a bolí ma veľmi noha" povedala som.
"Stále tak isto nešikovná " povedal a zasmial sa svojím gummy úsmevom.
"Vtipné fakt " povedala som a prekrútila som očami.
"Poď pôjdeme do vnútra " povedal a pomohol sa mi postaviť a pomáhal mi s chôdzou.
"To sa ma ani neopýtaš prečo nevalím oči, že si tu? " spýtal sa pokým sme sa snažili dostať dnu.
"Vieš čo popravde ani nie ale pre tvoj pokoj na duši.... Nečuduješ sa prečo som tu" spýtala som sa ho ako keby sa nič nestalo a žiadna konverzácia nebola pred touto otázkou.
"Nečudujem sa lebo mi to Hoseok sám povedal a videl som ťa už včera " povedal s úsmevom na perách a pomaly sme došli k obrovskému schodisku. Bola tam akurát neaká dievčina, ktorá tu zrejme pracuje.

"Prosím vás zle som stúpila a potrebujem niekoho kto sa mi na to pozre" povedala som a ona prišla ku mne.
"Pani Jung a pán Min hneď prídem a privediem niekoho len tu počkajte" povedala a poklonila sa a odišla preč.

"Alečo už nie si Y/L už si Jung? " povedal Yoongi s úsmevom na perách.
"Jasne už som vydatá a niekde tu behajú naše detičky, ktoré mám s človekom o ktorom skoro nič neviem" povedala som veľmi ironicky.

"Y/n vďaka bohu Hoseok si myslel, že si utiekla a.. Čo to máš s tou nohou" povedal Jin, ktorý akurát vletel do miestnosti.
"Aj ja som tu Ahoj" mával mu Yoongi a on len prekrútil očami.
"No čau, takže kde som to skončil. Aha viem pozriem sa ti na nohu potom musíš ísť za Hoseokom lebo mu začína šibať" povedal Jin a začal mi robiť rôzne cviky a tlačil mi bolavé miesta.

Klamala by som kebyže poviem, že ma to nebolí.
"Máš to vyvrtnuté pošlem ti do izby mastičku na to a veľa sa nehýb keď nemusíš ale teraz poď ideme za Hoseokom lebo začne zase mlátiť personál " povedal a podoprel ma a vybrali sme sa niekam kde som ešte vôbec nebola.