¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Ship : VKook
Top : Taehyung Bottom : Jungkook _________________________
Bežal som tmavou ulicou skrz hustý dážď ktorý sa z ničoho nič spustil s tmavej oblohy. Studené kvapky vody sa zmenili v prúd tak silný a prudký že som sa musel schovať. Prekliati Seokjin v tomto počasí ma vyhnal do obchodu nakúpiť na večeru. Dažďovej vody pribúdalo tak rýchlo že sa liala prúdom s chodníkov a kanáli ju už nestíhali nasávať. Bol som premočený do nitky, chladný októbrový vietor sa mi zaryl až do kostí a dorm je odtiaľto ešte dosť ďaleko. No v tejto neskorej hodine nebolo otvorené takmer nič. Škoda že som nešiel po Itaewon-ro kde je nonstop kaviareň, aspoň by som bol teraz v suchu a teple. Teplá káva by mi fakt bodla. Bežal som dolu tmavou uličkou s igelitkou plnou jedla a hľadal aspoň nejakú striešku ktorá by mi poskytla úkryt. Moju pozornosť upútala rozsvietená výloha obchodu na konci ulice ktorá, osvetlovala okolie príjemným mäkkým svetlom. Zastal som pred malým obchodníkom z ezoterikou v ktorom som ešte nikdy nebol. Ticho v obchode nahradil zvuk zvončeka nad dverami ktorý sa rozoznel hneď ako som vstúpil. Nebolo to tu moc veľké, zmestilo by sa sem len niekoľko zákazníkov na raz. Všade stáli regále s rôznymi knihami, bylinkami viazanými do zväzkov či baňkami a pohármi z farebným obsahom. Dokonca na policiach ležali kúsky vysušených zrejme zvieracích pozostatkov, aspoň v to som dúfal.
"Hádam sa nebojíš," takmer som od ľaku vyskočil s kože. Netuším kedy sa mi staršia dáma so šedými vlasmi v pevnom drdole dostala za chrbát.
"Nie, ja len som sa chcel schovať pred dažďom, za chvíľu pôjdem," prívetivo som sa na ňu usmial. Staršia pani si ma dôkladne prezrela.
"Ale kam by si šiel, bez nákupu," začala sa rozhliadať po obchode. "Nikto sem nevojde bez dôvodu. Niekedy ľudia ani netušia že niečo potrebujú, ale ja viem počo si sem kto prišiel, a čo komu pomôže."
"Naozaj ja, nič nechcem," snažil som sa ženu presvedčiť no bez výsledku. Nemám záujem o zvieracie kosti či nejakú voodoo blbosť.
"No, pozrime sa na teba," rozbehla sa k regálom s bankami a nádobami, "potrebuješ trochu postrčiť."
"Postrčiť k čomu?" nechápal som čo odo mňa chce, ako postrčiť? Staršia dáma vyliezla na nízke schodíky aby dosiahla na najvrchnejšiu policu za pokladňou.
"Postrčiť v láske chlapče," usmiala sa keď zliezla dolu aj s nádobou plnou perletovoblelej tekutiny s ktorej odliala do malého flakónu a podala mi ho.
"Mám zvláštny dar, viem čo koho trápi a ako to vyriešiť skôr než sa dotyčný spýta, alebo než vôbec zistí že potrebuje pomoc."
"Ja, pomoc nepotrebujem," protestoval som no ona sa nenechala odradiť. Vložila mi malú okrúklu fľaštičku do ruky.
