Camp Half-Blood

Argo II je výletná loď

Z pohľadu Percyho

,,Annabeth! Stoj prosím!'' kričím na ňu. Od tej doby, čo sme porazili Gaiu, sa mi vyhýba. Vždy mi utečie skôr, ako stihnem niečo povedať. Tentokrát ju už nenechám ujsť. Bežím za ňou už dobrú pol hodinu. Chce vojsť do Aténinho zrubu, no ja sa jej postavím do cesty. Konečne ju mám, keď vtom zmení smer.

,,Ale no tak. Annabeth!" rozbehnem sa za ňou. Prechádzame okolo mora. To je moja šanca. Vytvorím z vody stenu okolo nás. Už mi neutečie.

,,Annabeth," prídem k nej bližšie. Pozriem sa do jej krásnych očí... ale tentokrát nie sú odvážne ako vždy, ale plné bolesti.

,,Čo sa stalo?'' zaujímam sa.

,,Percy...,'' odtrhne odo mňa zrak a pozrie sa do zeme, ,,sny sa mi stále vracajú.'' Slzy jej zalejú oči ,,Umieraš v nich. Hrozne to bolí...'' Nenechám ju dohovoriť. Objímem ju. Nedokážem ju takto vidieť.

,,Neboj sa, už je všetko v poriadku," zašepkám jej do ucha. ,,Milujem ťa,'' silnejšie ju objímem a nechám stenu z vody spadnúť.

,,Ja viem, chaluhový mozoček,'' zasmeje sa. ,,Už ti nebudem utekať. Už nie.'' Poteší ma to. Trochu sa od nej odtiahnem a pobozkám ju. Bozk mi opätuje. Pomaly sa od seba odtiahneme. Vraciame sa do tábora a pri tom sa držíme za ruky. Som rád, že ju mám znova pri sebe. Prejdeme okolo arény, z ktorej sa ozýva rinkot mečov a svišťanie šípov. Máme zamierené do jedálne na obed. Sadnem si za svoj stôl. Na tanieri mám nejaké mäso a zemiaky. Zrazu ku mne pribehne Jason.

,,Nechceš ísť s nami na výlet? Potrebujeme niekoho, kto sa vyzná na mori,'' pousmeje sa.

,,Kto všetko ide?'' vyzvedám. Ak ide aj Annabeth, tak by som šiel aj ja.

,,Ide Piper, Leo, Frank, Hazel, Annabeth a ja,'' odpovie mi na otázku s úsmevom na tvári, lebo vie, že ma presvedčil.

,,Tak dobre, idem,'' usmejem sa. Som zvedavý, kam pôjdeme. Keďže potrebujú niekoho, kto sa vyzná na mori, tak asi na more. Bože, som ja sprostý.

,,Takže za pol hodinu pri pobreží. A zober si aj niečo na spanie,'' uškrnie sa a odíde. Aj ja sa už poberiem. Prídem k obetnému ohni a hodím tam ostatok môjho obeda.

,,Otče, prosím, nech sa nám na mori darí. Dúfam, že ti bude chutiť,'' prednesiem. Plameň zmodrie a ja sa poberiem preč. Vyjdem z jedálne a zamierim do svojho zrubu. Samozrejme, je prázdny. Tyson je preč a ja nemám iných ''súrodencov''. Zbalím si veci do malého batohu. Pozriem na hodinky, už prešla trištvrte hodina?! Zasa meškám. Rozbehnem sa k pobrežiu. Nech nie som posledný. Mám smolu, už tam všetci čakajú.

,,Už som tu. Už som tu,'' snažím sa chytiť dych. Zarazím sa, keď na vode uvidím plávať Argo II.

,,To myslíte vážne? Chcete použiť Argo II ako výletnú loď?" Jason s Piper mi s úsmevom prikývnu. Oni sa snáď zbláznili. Dokonalá bojová loď a oni s ňou chcú robiť okružné plavby.

,,Ako chcete,'' poviem nakoniec. Vyskočím na loď a zložím si veci pri kormidlo.

,,Kde trčíte?'' kričím na nich z lodi. ,,Som kapitán!'' zvolám. Annabeth sa vyštverá na loď hneď po mne. Chce si veci zložiť v podpalubí, ako ostatní, ale ja ju chytím a potiahnem k sebe.

,,Ty budeš na palube s kapitánom,'' šepnem jej do tváre. ,,Ostaneme na palube, aby sme ju ochránili, keby nás napadli obludy.'' Pomoc Annabeth sa mi bude hodiť. Popravde, chcem byť s Annabeth aspoň chvíľu sám. Naozaj pochybujem, že nás napadne nejaká obluda. Ja viem, som hrozný.

,,Ešteže som si pribalila dýku,'' poznamená a veci si hodí k mojim. Pozriem sa za Annabeth a vidím, ako nás ostatní sledujú.

,,Čo tu tak postávate, plavčíci? Loď nevypláva sama!" zakričím na nich ,,Jason, vietor! Leo, skontroluj strojovňu! Piper a Hazel, skontrolujte zásoby! Frank, prezri okolie, či tu nie sú obludy!'' vydám rozkazy, ale oni tam stále len tak postávajú ,,No tak, čo je? Chcete vyplávať ?'' Konečne sa vydajú plniť svoje úlohy.

,,Čo mám robiť ja, kapitán?'' pritisne sa ku mne Annabeth. Jej krásne blonďavé vlasy vejú v jemnom vánku. Skoro som zabudol, že stojí vedľa mňa. Ale iba skoro. Musím jej dať nejakú úlohu, ale akú? Chcem, aby bola pri mne, takže bude... navigovať! To je ono!

,,Ty budeš navigovať. To by si mala zvládnuť." Škaredo na mňa pozrie. ,,Dobre, dobre, prepáč. Určite to zvládneš,'' snažím sa to zachrániť, vystrúham zvláštnu grimasu. Annabeth sa na mňa usmeje a ja viem, že je to už dobré.

,,Tak môžeme vyplávať!" zahlásim do lodného rozhlasu a naštartujem loď. Ozve sa buchnutie a zo strojovne vyjde Leo, ktorý je celý od sadzí.

,,Všetko je v pohode,'' povie medzi kašľom a kýchaním. Ani som nevedel, že taká kombinácia existuje. Zdá sa, že ju Leo práve vynašiel.

,,Vyrážame!'' zakričím. Letmo pozriem na Annabeth. Tá prikývne a odvráti zrak. Šliapnem na supermoderný pedál a loď vypláva.

Ták prvá kapitola je na svete :D Povedzte či mám v tom pokračovať ak áno tak to bude veľmi zaujímavý príbeh (aspoň podľa mňa :D ) ak nie nevadí. Každý vote aj koment poteší ;) beriem aj kritiku.