XLIII.

428 31 4
                                    

Jimin sa prebudil v posteli a hlavne v celej komnate sám. Kráľ pri ňom nebol. Takto to bolo stále v priebehu troch dní, ktoré strávili v kráľovstve Jung.

Chlapec si smutne povzdychol. Pomaly a hlavne opatrne sa posadil. Aj keď to bol pomaly mesiac, čo bol tehotný, mal z rána slabšie bolesti. Nič vážne, no niekedy ho to dokázalo zaskočiť.

Akonáhle stál na nohách, rozišiel sa ku skrini. Z nej si vytiahol svoj odev, do ktorého sa obliekol. Bol to voľný a hlavne honostný odev, ktorý mu nechal kráľ ušiť. Nechcel totiž, aby sa mladší cítil nepohodlne.

V momente, kedy bol Jimin hotový, niekto zaklopal na dvere. Hneď aj pokynul dotyčnej osobe, aby vošla. Aj keď nechcel nikoho vidieť, bolo by to neslušné.

,,Ospravedlňujem sa vaše veličenstvo. Kráľ Jung si vás žiada v záhradách. Hneď vás aj odprevadím", prehlásila mladšia služobná zo sklonenou hlavou.

Každý v kráľovstve Jung a Kim poznali "povesť" kráľovstva Min. Hovorilo sa o ich krutosti. Tiež sa rozniesla aj Kráľová krutosť a chladnosť voči svojim poddaným. Preto sa nikto neodvážil pozrieť kráľovi do očí, rovnako ako jeho kráľovnej.

,,Hneď idem. A neschovávajte svoju tvár", usmial sa Jimin a podišiel ku mladej slečna. Hneď jej aj zodvihol tvár a usmial sa na ňu. Dievčina sa začervenala a nesmelo kráľovnej opätovala pohľad.

Následne sa spoločne rozišli s komnaty, na čo Jimina služobná vyprevadilo na záhradu. Tam sa mu pohľad zastavil na kráľa Hoseoka. Hneď aj poďakoval služobnej a rozišiel sa ku kráľovi.

,,Žiadali ste si ma?", spýtal sa Jimin hneď ako podišiel ku kráľovi. Ruky si zložil pred seba a zo slabším úsmevom sa na neho pozeral. Hlavou mu blúdilo milión vecí, ktoré od neho kráľ mohol chcieť.

,,Oh, áno. Posaďte sa. Nebudete sa predsa namáhať", Hoseok úsmev mladšiemu opätoval a nechal sa chlapca posadiť. Hneď na to sa k nemu bližšie prisunul a zadíval sa mu do očí.

,,Smiem?", spýtal sa kráľ a pokynul k mladšiemu brušku, ktoré sa trošku zväčšilo. Jimin trochu váhal, no nakoniec prikývol a nechal kráľa sa dotknúť jeho bruška.

Ako budúca matka odmietal, aby sa niekto dotýkal jeho bruška. Strážil si svoje dieťa aj keď sa ešte nenarodili. Ak by vycítil hocijaké nebezpečenstvo, zaútočil by. V tom momente by mu nevadilo, ak by to samotný kráľ.

,,Čo si myslíš, že robíš?!", zavrčal Yoongi v momente, kedy sa dostal ku dvojici mládencov. Kráľ hneď aj stiahol svoju ruku a pozrel sa na vladára z chladnou maskou.

Jimin neváhal a hneď sa postavil. Na tvári mu hral naštvaný a chladný výraz. Nikdy by neodporoval svojmu kráľovi, no išlo o jeho dieťa, o ktoré sa dokáže postarať.

,,Mal moje zvolenie. Viem sa o svoje dieťa postarať. Ak by sa niečo stalo, dal by som ti vedieť. Nie som dieťa", nepríjemne zavrčal najmladší a s ospravedlnením kráľovi Hoseokovi sa rozišiel od kráľov.

,,Nečakal som, že bude schopný na teba byť takýto", vydýchol Hoseok hneď ako sa najmladší stratil z ich dohľadu. Hneď si aj získal pozornosť staršieho.

,,To ani ja sám nie. Len sa o nich bojím. Nechcem, aby sa im niečo stalo", vydýchol starší a posadil sa vedľa jeho hostiteľa. Hneď na to aj vyčerpane vydýchol a sklonil hlavu. Díval sa na svoje nohy a v duchu sa za svoje správanie preklínal.

,,Neber si to za vinu. Chápem, prečo si na mňa vybehol a za svoje správanie sa ti hlboko ospravedlňujem. No kráľovná je pomaly matkou a jeho nálady budú rôzne. Snaží sa ti ukázať, že je vhodný nosiť vaše dieťa. Takže hlavu hore a neodsudzuj sa", Hoseok potľapkal staršieho po ramene.

Yoongi zodvihol hlavu a prikývol. Následne sa postavili a pomaly sa rozišli smerom do paláca. Museli spolu ešte niečo doriešiť. 

Medzitým si to Jimin urazene mieril zadným vchodom do paláca. Neveril, že mu jeho kráľ neveril. Myslel si, že je hodný niesť ich potomka, no po tomto už si nebol tak istý.

,,Minnie! Čo sa deje?", spýtal sa Jungkook hneď ako dobehol svojho brata a ustarostene sa na neho pozrel. Nevedel, čo sa mohlo stáť, že to jeho brata takto vyviedlo z mieri.

,,Nie som hodný ho niesť. Nezvládnem to", zakňučal Jimin a s uslzenými očami sa pozrel na svojho mladšieho brata. Následne sa mu hodil do náručia a pevne ho objal. Odmietal sa odtiahnúť.

,,To nie je pravda. Budeš skvelou matkou. Poď. Posadíme sa a porozprávame sa", vydýchol Mladší a hneď bral svojho brata do ich komnaty. Tam svojho brata posadil na ich posteľ a tiež sa k nemu posadil.

,,Yoongi sa naštval, pretože som nechal kráľa Junga a dotknúť môjmu brušku. Vedel som, že mi neublíži a moje dieťa je v bezpečí. Verím mu. No Yoongi sa neuveriteľne naštval. Chcem mu ukázať, že som hodný niesť jeho potomka. No po tom si už nemyslím, že som na niečo také hodný. Nechcem ho!!", znovu sa Jimin rozplakal a ľahol si na posteľ.

,,Noták Minnie. Ukľudni sa. Prepi sa. To ti len pomôže", slabo sa mladší usmial a začal hladiť svojho brata po chrbáte. Ten len prikývol a začal pomaly zaspávať.

Akonáhle si Jungkook všimol, že jeho brat tuho spí, postavil sa a snažil sa nájsť kráľa Mina. Chcel mu vynadať, no toho sa bál. Aspoň by sa s ním mohol porozprávať a snažť sa nejak kráľa presvedči k milosti.

,,Kookie ∼ Nemal by si sa tu prechádzať sám", vydýchol princ mladšiemu do ucha a objal ho okolo pásu. Mladší od ľaku nadskočil, no nakoniec sa uvoľnil a oprel sa o svojho milého.

,,Hľadám tvojho  brata. Potrebujem sa s ním porozprávať. Ide totiž o Jimina", vydýchol a na chvíľu zavrel oči. No vyrušil ho hlboký a chladný hlas kráľa.

,,Čo je s ním?", spýtal sa kráľ, ktorý len náhodou prechádzal okolo a počul, že ide o jeho kráľovnú. Teraz bolo pre neho dôležité len pohodlie jeho milovaného.

,,P-Povedal mi, že ste sa naštval, keď sa kráľ Jung dotkol jeho bruška. To ho vyviedlo z mieri a teraz si myslí, že nie je hodný niesť vašeho potomka. Odmieta ho", poslednú vetu Jungkook až priam zašepkal. Bál sa totiž jeho reakcie.

,,Čože!!", vykríkol kráľ a rozbehol sa do ich komnaty. Tam sa zastavil a pomaly sa dostal dovnútra. Rovno si všimol svoju kráľovnú, ktorá sa pozeral z okna a len tak stál.

,,Nechcem ho."

My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎जहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें