×14. februára, 9:00×
Zložila som si tašku na susediacu stoličku vo svojej dvojlavici a poobzerala sa po triede.
"Hmm, Lucy tu nie je," pomyslela som si, "zase má angínu."
Kriste, denníček, to dievča by už s tým malo niečo urobiť. Ale poviem ti tajomstvo. Áno, ďalšie tajomstvo, ale tak čo už so mnou, milý môj.
Celkom ma to vtedy potešilo, pretože to dievča vie byť celkom otravné. No, skôr dotieravé, ako otravné. Niekedy mám pocit, že nemá vlastné peniaze, pretože nebolo dňa, kedy by mala vlastnú cigaretu, alebo nežobronilo o kúsok desiatej.
Taktiež, možno to má aj súvis, zvykne mávať narážky na váhu, čo môjmu psychkému rozpoloženiu s mierne poanorektickými sklonmi dosť vysáva energiu.
Dvere sa otvorili a do triedy vošiel učiteľ matematiky, ktorého priezvisko, drahý denníček, je síce "Hope", avšak každý koho učil, celkom ironicky, prišiel o všetku nádej prejsť do ďalšieho ročníka.
Keďže som nebola výnimkou, tak som sa hneď usadila a snažila sa čo najmenej pútať pozornosť, aby si ma nevybral ako vhodný terč pre jeho dennodenné skúšanie.
Nastalo ticho.
Všetci doslova tajili dych strachom pred možnou odpoveďou z goniometrických funkcií trojuholníkov.
Na moment som nevedela, či to počujem tikať zelenkasté hodiny nad umývadlom, alebo to moje srdce nepokojne bubnuje v hrudnom koši.
"Palková," slovo prerušilo ticho.
Zdalo sa to až ako hriech, že niekto takéto hlboké ticho prerušil.
Triedou sa v ten moment preniesla vlna uvoľnenia, hoci nie príliš opovažlivého, vzhľadom na stabilne vybodovaný rešpekt pred prísnym vyučujúcim.
Dvadsaťpäť žiakov pocítilo pocit sladkého pokoja, jedna bola vybraná "na smrť".
YOU ARE READING
In good faith
Teen FictionApril je obyčajné "násťročné" dievča, ktoré má hlavu plnú myšlienok, svet plný chaosu a problémov. Jedného valentínskeho večera sa však všetko ešte viac zamotá a ona zrazu nevie, ako z toho von. Preto si začne písať denník, do ktorého vkladá nádeje...
