In good faith

Ordinary morning

×14. februára, 7:37×

Drahý denníček, Valentín.

Áno, to bol ten deň, kedy to začalo.
Počkaj, nechaj ma uviesť ťa do obrazu, drahý denníček.

Všetko sa to začalo ako deň taký, ako každý iný. Sotva som tušila, že tento bude "iný".

Vstala som, napísala som svojmu priateľovi, trochu debilovi, ale milovala som ho.

Tak teda som mu napísala slohovku (dlhú správu, plnú lásky) tak, ako sa to robí pokiaľ sa vedľa svojej drahej polovičky nezobudíš hneď ráno, aby si mu, alebo jej, to mohol so zlepenými očami a smradľavým dychom, pretože si si ešte neumyl zuby, povedať.

Potom som sa vykuklila z tepľučkých perín, umyla si zuby, tvár a obliekla si svoje obľúbené čierne rifle s dierami na kolenách a mierne priliehavé tričko s viazaným výstrihom, rovnako čiernej farby.

Prebehla som ku komode, prstami prebehla dole na tretí šuflík zospodu, otvorila ho, vylovila prvé ponožky, ktoré prišli do rany a skakajúc po izbe, ako taký retard, som si ich obula.

Pri zrkadle som spracovala každodenný šok z toho, čoho všetkého sú schopné moje vlasy počas nočných hodín. Na chvíľu som si pomyslela, či po nociach nebývam namesačná a nechodievam po meste vybavovať účty ručne-stručne, vzhľadom na mikádo na hlave.

Hrebeňom som ich raz dva skrotila do vysokého, no nie moc podareného drdola.

Drobné vlasy, ktoré sa nebáli môjho nahnevaného pohľadu, som pridala k ostatným drobnými čiernymi sponkami.

Zastala som a prezrela si celok. Až na tmavé kruhy pod unavenými očami, ktoré mám od nočného čítavania a sledovania seriálov, vyzerám celkom fajn.

Vzdychla som si.

"Tak dobre, keď už je ten Valentín," povedala som si keď som siahla po kozmetickej taštičke a začala pod oči nanášať korektor.