Total mess

25 1 0
                                    

×17. februára×

Milý denníček, mám istý problém....

Stala sa taká vec, že "chodím" s chalanom mojej najlepšej kamarátky.

Áno, viem, že to zneje ako otrasné filmové klišé, ale ver mi, je to inak. Nechaj ma, prosím ťa, vysvetlím ti to.

Poviem ti úprimne, že som to rozhodne nechcela. Proste si ma táto chodiaca pohroma našla a nalepila sa na mňa ako známka na list.

Rada by som sa vrátila do starých dobrých čias, kedy som ako malá sedávala na dvore svojich starkých. Bola som vtedy taká maličká, v drobných rúčkach som zvierala buchty plnené makom a ústa som mala nimi také preplnené, že som pravdepodobne vyzerala ako škrečok.

Vtedy ešte dni boli dlhé, plné slnka a hlavne bezstarostné. Bola som veselé dieťa. Pokojne som sa hrala na piesočku a hľa, kde lietam teraz. Som po uši v problémoch a ešte teraz toto.

Pripadám si trochu ako mucha chytená na mucholapke, ktorá sa každým svojim pohybom, snahou sa oslobodiť, odlepiť svoje jemné krídelká a drobné nožičky od tej lepkej zmesi, len väčšmi do tej smoly prilepí.

Za posledných pár dní sa toho nakopilo HROZNE veľa a nejako sa mi to vymklo spod kontroly. Vôbec neviem, čo mám robiť, myšlienky a udalosti sa mi preplietajú jedna cez druhú. Už ani neviem komu som povedala akú lož a kto čo vie.

Preto som sa rozhodla, že ako posledný teenagerský idiot si začnem písať tento denník, aby som si ich dala dokopy.

Pevne verím, že sa mi podarí nájsť riešenie a že ťa nebudem príliš otravovať.

In good faithWhere stories live. Discover now