𝐕 𝐒𝐓𝐎𝐕𝐊𝐄 𝐒𝐕𝐄𝐓𝐎𝐕

Posledné dejstvo 2/2

Stáli pred masívnou železnou bránou, na ktorej sa vynímalo obrovské strieborné G. Mlčky hľadeli pred seba, každý ponorený vo vlastných myšlienkach, a predsa sa všetky točili okolo toho istého. Človek si neuvedomí aké je v skutočnosti náročné prežívať okamžik, ktorý môže byť pokojne posledným, kým sa v tom okamžiku neocitne.

Nechcete povedať zbohom, ale čo ak už nikdy nebudete mať príležitosť rozlúčiť sa? Nie je však to prosté zbohom akýmsi znakom toho, že niekde vo vnútri vás žije miesto, ktoré neverí v šťastný koniec? Nedávate tým najavo to, že neveríte v toho druhého alebo v sami seba, dostatočne na to, aby ste nemali potrebu lúčiť sa?

Každým dňom sme k smrti o krok bližšie, ale uvedomíme si to až vtedy, keď nám takmer klope na dvere. Keď ju vidíme. Jasne stojacu pred našim zrakom. Keď cítime chlad, ktorý spoločne s ňou prichádza. Prázdno, ktoré má vpísané v očiach.

Mali plán. Ale aká bola šanca, že sa skutočne podarí? Život je séria nečakaných udalostí a my nemáme najmenšiu šancu pripraviť sa na to, čo nám osud nachystal.

Zovrela jeho ruku o čosi silnejšie a zodvihla k nemu zrak. Takmer okamžite k nej vzhliadol a uväznil ju v mučivom pohľade. V tom, ktorý by nenechal chladnou žiadnu ženu. Ona však narozdiel od tých ostatných, mala to šťastie, že jej patrilo srdce toho chladného, sarkastického hada. Ak takto chutila láska Draca Malfoya, inú chuť už nikdy nechcela zažiť.

Aká bola pravdepodobnosť, že sa do Vás zamiluje niekto ako on? Že nájdete niekoho, kto by bol pre vás naozaj ochotný zboriť celý svet? Spáliť všetky mestá? Niekto by si mohol myslieť, že to bolo veľa. Že to bolo nezdravé. Ale ona nie. Ona vedela, že každý človek miluje celkom iným spôsobom. A Draco Malfoy miloval týmto. Vyhýbal sa prejavom náklonnosti v podobe slov. Za to však jeho lásku cítila v každom letmom dotyku. V každom uprenom pohľade. Počula ju v každom vyslovenom slove a videla v každom malom úsmeve.

A ona bola odhodlaná spraviť všetko preto, aby jej ostala možnosť zažívať jeho lásku do konca jej dní. Spravila by čokoľvek, aby prežila. Pokojne si odnesie hŕstku jaziev, ktoré budú hyzdiť jej dušu aj pokožku, ak to bude znamenať, že na konci tohto dňa z toho pekla vyjdú spoločne. Živý. Tak ako jej povedal skôr v ten deň.

Zhlboka sa nadýchla, ,,milujem ťa, Draco Malfoy."

Videla, ako mu nepatrne trhlo jedným kútikom úst, ,,milujem ťa, Grangerová."

Nechala malý úsmev, aby si našiel cestu na jej tvár. Pozrela na ich prepletené prsty. Naposledy jeho ruku stisla predtým ako ju pustila. Obrátila sa čelom k ostatným, ktorí na nich upierali pohľad.

Boli tam všetci, ktorí nejakým spôsobom ovplyvnili jej život.

Narcissa, Blaise a Pansy, s ktorými strávili posledné týždne, a ktorí jej pomohli získať spať niektoré spomienky a predovšetkým jej mágiu. Nevedela, aká presne ich minulosť bola, ale nezáležalo na tom, pretože vedela, aká bola ich prítomnosť. A ona by za ktoréhokoľvek z nich bojovala až do posledného dychu.

Harry, Ginny a Ron, ktorí tvorili značnú časť jej minulosti a boli jej priateľmi po celé roky. Nezáležiac na tom, že si nespomínala, boli to oni kto pri nej stál od nepamäti. A ona bude vždy stáť pri nich.

Bola však ešte jedna vec, ktorú si uvedomila, keď strávili nejaký čas osamote v salóniku. Odpúšťala by rýchlejšie.

Vykročila Harryho smerom a zastavila sa tesne pred ním, ,,odpustila som ti, Harry. Život je príliš krátky na to, aby som v sebe živila nedoriešené veci. Nebolo to správne a nemal si na to právo, ale odpúšťam ti. Ak mi sľúbiš, že už nikdy nezmeníš môj život bez môjho súhlasu."