𝐕 𝐒𝐓𝐎𝐕𝐊𝐄 𝐒𝐕𝐄𝐓𝐎𝐕

Zradca medzi vlastnými

,,Malfoy?" ozvalo sa z predsiene načo Draco stisk na prútiku povolil, ale stále ho pre istotu zvieral v rukách, zatiaľ čo druhou rukou držal Dolohova pod krkom.

,,To ti trvalo, Potter," povedal a obrátil sa na Dolohova načo sa okamžite zamračil. Možno ho nemal zriadiť až tak. Nie, že by mu ho začalo byť ľúto, skôr sa obával či cez tú krv, ktorá sa mu rinula z úst bude vedieť rozprávať. A predovšetkým, Potter ho určite sfúkne ako sviečku za to, že sa neudržal pri uzde. Chlapec, ktorý len Merlin vie, koľko krát prežil vošiel do obývačky a takmer neveriacky rozhodil rukami, našťastie sa udržal. Narozdiel od Malfoya.

,,Bolo to nutné?" ukázal na Dolohova a tázavo pozrel na Draca.

,,No...Keď ti poviem, čo mi povedal, možno budeš ľutovať, že si sa nepridal," odpovedal a pokrčil ramenami načo namieril na Dolohova prútik a omráčila ho, aby v pokoji mohol vysvetliť celú tú zapeklitú situáciu, do ktorej sa dostali.

*

,,Takže je Hermiona v ešte väčšom nebezpečenstve ako som si pred rokmi myslel," pritlačil si okuliare ku koreňu nosa a pozrel na omráčeného Dolohova. Cítil sa znova ako sedemnásťročný chlapec, ktorého lovili ako štvanú zver. Akurát tentokrát to bola Hermionina hlava, na ktorú bola vypísaná odmena.

,,U Daphne by mala byť v poriadku, aspoň zatiaľ," medzi obočím sa mu spravila vráska,
,,skôr by ma zaujímalo, ktorý z nás donáša informácie Rookwoodovi."

Harry k nemu obrátil tvár, ,,nemôže používať Všehodžús?"

,,Nie je hlúpy, Potter. Neriskoval by, že by ho niekto spoznal alebo sa nestihol vytratiť, kým prestane účinkovať elixír," na malý moment sa odmlčal, akoby si potreboval zrovnať myšlienky, ktoré mu lietali hlavou, ,,skôr si myslím, že niekto medzi nami vynáša von informácie. Možno dobrovoľne a možno pod nátlakom alebo nevedome. Už predtým Rookwood získaval informácie z ministerstva pre Voldemorta. Vie, ako získať, čo potrebuje."

,,Kto všetko o Hermione vie?" spýtal sa Harry. Ľutoval, čo pred rokmi spravil a vedomie, že mohla byť mŕtva kvôli jeho nápadu vziať jej spomienky ho nútila cítiť sa, ako ten najhorší priateľ. Mal to pred rokmi lepšie premyslieť. Možno jej mal vziať iba spomienky na nich. Ponechať jej vedomie, že je čarodejnica. Pretože v ten moment viac ako kedykoľvek predtým potrebovali, aby svoju moc mala. Hodila by sa im jej hlava génia. Ľutoval, že s ňou pred tými rokmi neprebral možnosti ochrany, ale rozhodol za ňu. Bola to chyba. Už to vedel. Bol to jej život, jej spomienky a on jej ich neprávom vzal. Nezáležalo na tom pod akou zámienkou...

,,Je to malý okruh ľudí. Ty, malá Weasleyová, Pansy, Blaise, Theo s Daphne a moja matka. Ak si to teda nepovedal ešte niekomu inému."

,,Chcel som to povedať Ronovi, ale keď som videl, ako vyvádzal iba kvôli tomu, že si bol v mojej kancelárii, rozhodol som sa mlčať. Aspoň zatiaľ. Neviem si predstaviť, ako by sa zachoval, ak by zistil, že je Hermiona v Nottovom sídle a pokúša sa," odmlčal sa a medzi obočím sa mu spravila vráska, ,,byť znova sama sebou."

Draco prikývol. To, že Weasley netušil o ich pláne nič ho zarazilo. Očakával, že Potter tomu ryšavcovi vyklopí všetko, ale ako naznačil, nepotrebovali ďalší problém do kopy tých, ktoré už mali. Hodnú chvíľu mlčky hľadeli na Dolohova, ktorému sa už krv prestala rinúť z rán a namiesto toho stmavla a zaschla na jeho tvári aj na podlahe pri ňom. Potrebovali zistiť, čo najviac o ostatných smrťožrútoch, ktorým sa pred rokmi podarilo ujsť. A predovšetkým potrebovali zistiť od koho brali informácie. Bol si istý, že Potter so svojou bláznivou ženskou to neboli. Daphne s Theom sotva vychádzali z domu odkedy bola Hermiona u nich. Ale Dolohov nevedel iba o jej spomienkach, ale aj o moci, ktorú nedokázala používať. To znamenalo, že Rookwood musel získavať informácie od niekoho, kto v Theovom sídle nežil. Jeho matka sotva vyšla na záhradu a predovšetkým bola priveľmi opatrná. Od konca vojny sa nestretávala s nikým, kto mal niečo spoločné s Voldemortom. Nechcel, aby ju čokoľvek spájalo naďalej s tými temnými časmi. Do Šikmej uličky chodila zriedka a poväčšine v spoločnosti Daphne alebo Pansy. Ostával iba Blaise a spomínaná čiernovláska. A, hoci by im obom zveril život vedel, že ani jeden z nich si v Rokforte s Hermionou nerozumeli. Pansy ju bytostne nenávidela a bol si istý, že sa to nezmenilo ani po toľkých rokoch. A Blaise...Blaise síce nikdy dvakrát nesúhlasil s Voldemortovými praktikami, ale nebol opatrný. Nikdy nebol.