𝐕 𝐒𝐓𝐎𝐕𝐊𝐄 𝐒𝐕𝐄𝐓𝐎𝐕

Zradíš, budeš trpieť

,, Ako si sa sem dostal ? " zasyčala načo sa na tvári muža, stojaceho oproti nej roztiahol chladný úškrn a ležérne pokrčil ramenami, v ruke zvierajúc svoj prútik.

,,Celý dom je obohnaný ochrannými kúzlami! Nie je možné, aby si sa sem dostal," uprene na neho hľadela a celú svoju sústredenosť upriamila na neho, aby jej neušiel jediný najmenší pohyb. Mužovi pred ňou na tvári stále hral úškrn, ale jeho oči boli temné ako najhlbšie útroby pekla. Chladné, akoby žiadne svetlo na dne jeho duše neexistovalo. Nič, čo by prežiarilo temnotu v jeho srdci.

,,Očividne ma žiadne ochranné kúzla nezastavili," naklonil hlavu nabok, ,,dlho som ťa nevidel, Pansy."

,,Tvoja škoda," venovala mu ironický úsmev a prsty okolo prútiku obmotala o čosi silnejšie, keď vykročil o krok bližšie k nej.

,,Snáď sa ma nebojíš."

,,Nebojím sa ani švábov, a predsa by som ho inštinktívne zašliapla, keby sa zjavil pri mojich nohách."

Muž pred ňou si ju zamyslene prezeral. Bola to už pekelne dlhá doba, čo ženu pred ním videl naposledy. Stala sa z nej nádherná čarodejnica, toľko podobná svojej matke, a predsa s povahou svojho otca.

,,Kde je tá humusáčka, Pansy?" spýtal sa a prižmúril oči.

,,Netuším o kom rozprávaš," ľahostajne odfrkla a takmer úkosom pozrela na schodisko. Včas sa však uvedomila. Vedela, že Grangerová tam stále stála a ďakovala Merlinovi za to, že bola tá knižnica potichu a poslúchla jej rozkaz. Merlin, kde v prdeli bol Draco, keď ho potrebovala? Jej tvár hrala dokonale pokojnou maskou, jej srdce však bilo na poplach. Už to bola pekelne dlhá doba, čo naposledy bola nútená s niekým bojovať a predstava toho, že po tak dlhej dobe to mal byť práve jeden z tých zákerných vrahov, ju netešila. Pravda bola taká, že si bola viac ako istá, že jeho kliatbam bude schopná odolávať veľmi krátku dobu. A potom tu bola tá maličkosť, že práve dvakrát nechcela zomrieť kvôli Grangerovej. Neskoro však plakať nad rozliatym elixírom. Upísala sa k tomu, že tú strapatú metlu udrží na žive a ona sa ani za všetky relikvie smrti nemohla rozhodnúť, čo bolo horšie. Či smrť alebo Dracou hnev, keby tá kučeravá ženská naposledy vydýchla v jej prítomnosti.

,,Ale no tak," pretiahol, ,,nebudeme sa, predsa hrať na mačku a myš. Jednoducho mi povedz kde je a ja ťa nechám tak, Pansy. Sama, predsa vieš, že tá podradná špina nepatrí do nášho sveta. Vieš, že jej krv je špinavá."

,,Netuším o kom rozprávaš," neuhla pohľadom ani o milimeter. Uväznila ho v ňom, aby mu nedala jediný náznak pochýb alebo toho, ako blízko v skutočne Grangerová bola. Celkom prirodzene si stočila voľnú ruku v bok a o pár sekúnd neskôr ju presunula za chrbát. Na jej šťastie nepostrehol nič. Snažila sa dýchať vyrovnane a tvár udržať v čo najľahostajnejšom výraze.

,,Nehraj sa so mnou, Pansy!" zasyčal a videla, ako prsty okolo prútiku obmotal o čosi silnejšie, ,,viem, že tu je! Nemôžeš ju predo mnou ukryť!"

,,Netuším, kto by tu mal byť," ukazovákom ruky, ktorú držala za chrbtom ukazovala smerom nahor, ,,ale Narcissa nebude dvakrát nadšená z toho, že tu si ty," snažila sa dať na meno ženy, ktorá vychovala Draca nenápadne dôraz s nádejou, že si toho on nevšimne.

V očiach sa mu nebezpečne zalesklo, čo zapríčinilo, že obozretne prižmúrila oči a čakala, kedy na ňu zaútočí. Zmierila sa s faktom, že sa jeho trpezlivosť čoskoro skončí a jej neostane nič iné, ako oprášiť zručnosti v dueloch. Toľko k pokojným večerom na Malfoy Manore.

,,Nehraj sa so mnou! Predsa nevystavíš svoj život hrane pre úbohú podradnú špinu spoločnosti. Tvoj otec by bol sklamaný."

Pansy Parkinsonová dokázala svoju kamennú masku držať naozaj dôkladne. Deň za dňom, po celé roky. Boli však momenty, chvíle, ktoré dokázali aj v nej vyvolať vlnu emócii, ktoré sotva mohla skryť za pomyselnú masku. A toto, toto bol jeden z tých momentov. Odraz jej očí značne potemnel a jej tvár sa skrivila od hnevu. Nikto nemal ani to najmenšie právo tvrdiť, ako by sa cítil jej otec.