𝐕 𝐒𝐓𝐎𝐕𝐊𝐄 𝐒𝐕𝐄𝐓𝐎𝐕

Malfoy Manore

Hermiona ležala na posteli a hľadela na strop izby. Po udalostiach spred troch dní si vzala voľno a na naliehanie Daphne ostala na pár dní u nich v sídle. Vraj, aby sa nemusela so všetkými novinkami o jej živote potýkať sama. Po tom ako sa jej kúzlo niekoľko krát nepodarilo sa Draco vyparil so slovami, že sa čoskoro vráti. Nevie ako u neho, ale u nej čoskoro znamená zopár hodín, nie dní. Chvíľu ho podozrievala, že sa zakempil niekde mimo Britániu, aby nemusel čeliť ich spoločnej minulosti, o ktorej ešte stále nevedela zhola nič. Ale Theo ju presvedčil, že sa Draco naozaj rozhodol pomôcť jej a predovšetkým by ju už nikdy druhý krát neopustil, ak o to vyslovene nepožiadala.

Títo dvaja ľudia, ktorých sídlo sa stalo na pár dní jej domovom, pre ňu za ten krátky čas spravili mnoho. Daphne jej ochotne vysvetlila, ako ich svet funguje. Povedala jej viac o Ministerstve Mágie kde pracovala na poste aurorky, čo ešte celkom netušila, čo vlastne znamená. Vysvetlila jej veštbu, ktorú spomínal Draco aj obe čarodejnícke vojny, ktorých jednej sa aktívne zúčastnila aj ona. Podľa Theových slov priamo v prvej línii.

Vrelo jej ponúkli svoj domov, aby sa necítila osamotená, ale jej myšlienky nedokázali ovplyvniť. Tri dni bol príliš krátky čas na to, aby sa zmierila so všetkým, čo sa dozvedela. Cítila sa ublížene a dotknuto zo všetkého, čo jej ľudia jej srdcu najbližší spôsobili.

Hermionu z myšlienok vytrhlo jemné zaklopanie na jej dvere. Slabo ňou trhlo a prudko k nim vzhliadla, ,,ďalej," vyzvala osobu za dverami a posadila sa na posteli, v ktorej dovtedy ležala.

Dvere sa pomaly otvorili a stála v nich majiteľka sídla. Hermiona sa pousmiala.

,,Môžem?" opatrne sa spýtala Daphne a úsmev jej opätovala. Keď Hermiona prikývla, vkĺzla dovnútra a pomaly za sebou zavrela dvere. Až vtedy si Hermiona všimla, že v rukách niečo zviera. Podišla k posteli, na ktorej sedela a usadila sa vedľa nej. V ten moment už Hermiona jasne rozoznala, čo v rukách drží. Fotografie. Daphne úkosom pozrela na fotky v rukách, ,,chcela som ti niečo ukázať," milo povedala a podala jej ich.

Hermiona na ňu pozrela a opatrne ako by sa desila toho, čo uvidí si od nej fotky vzala. Boli rovnako pohyblivé ako tie, čo mali roztrúsené v celom sídle. Na prvej fotografii bola ona s Daphne. Pri múriku. Šťastne sa usmievali a Daphne ju objímala. Sálala z nej radosť, akoby takmer mohla cítiť to šťastie, ktoré ich na tej fotografii obkolesovalo.

,,Všetky sú z jedného dňa," pousmiala sa blondínka a Hermiona na malý okamih zachytila nostalgiu v jej hlase, ,,sú jediné, ktoré spolu máme."

Netušila, čo povedať. Cítila, ako veľa momenty zachytené na obrázku v jej rukách pre Daphne znamenajú, ale pre ňu...Pre ňu to boli iba fotografie. Nedokázala si vybaviť pocit, ktorý zažívala pri ich vytvorení ani myšlienky, ktoré jej lietali hlavou. Videla seba a ženu, o ktorej bola presvedčená, že ju spoznala sotva pár týždňov dozadu, ale na tom obrázku, na tom vyzerali šťastne a akoby bol celý svet len ich. Vložila fotku na spodok, aby sa mohla pozrieť na ďalšiu. Daphne a Theo, pri tom samom múriku s tým istým šťastným úsmevom na perách. Pousmiala sa. Stále považovala práve ich dvoch za tej najzamilovanejší pár, aký mala možnosť spoznať. A podľa toho, čo videla pred sebou, tomu tak bolo vždy. Znova fotografiu dala na spodok a tým odhalila ďalšiu. Boli tam všetci štyria. Daphne s Theom, ktorý fotil a ona s Dracom. Stál za ňou s rukami obmotanými okolo jej pásu, cez ktoré mala ona preložené svoje ruky. Hlavu mal opretú o vrch tej jej a obom na tvári hral široký úsmev.

Všimla si iskričky v jeho očiach a uvedomila si, že tak šťastného ho odkedy sa znova stretli nevidela. Na malý moment sa jej pri tom uvedomení stiahlo srdce ľútosťou. Ako veľmi ju musel milovať, ak už nikdy nedokázal byť bez nej rovnako šťastný? Nepoznala na to odpoveď. Vedela len, že voči nej prechovával city. Netušila však, ako silné a veľké, ani koľko spomienok na ňu a na nich spoločne mal. A to číslo si netrúfala ani odhadovať.