𝐕 𝐒𝐓𝐎𝐕𝐊𝐄 𝐒𝐕𝐄𝐓𝐎𝐕

To, čo je správne je uhol pohľadu

Mladá žena sa zahľadela uprene do jej očí, ,,je všetko v poriadku?" spýtala sa mladá žena a vyšla spoza pultu.

,,Áno...Ehm...ospravedlňujem sa len," Daphne prišli odrazu všetky slová ako hlúposť, ,,to nič, všetko je v poriadku," usmiala sa, ,,ďakujem za opýtanie," dokončila a urobila neistý krok vpred. Stála zoči voči žene, o ktorej tvári bola presvedčená, že už ju nikdy neuvidí. Ak Draco tvrdil, že vyzerala navlas rovnako ako Hermiona mal pravdu. Žena, čo stála pred ňou bola vernou kópiou Hermiony. Len o pár rokov staršia a jej vlasy boli dlhšie.

Žena sa milo usmiala, ,,môžem Vám nejako pomôcť?"

Daphne jej úsmev opätovala a urobila ďalší krok vpred, už istejší, ,,jeden môj priateľ mi spomínal, že tu máte skutočne zaujímavé knihy," prešla prstami po pár knihách na polici, ,,len sa po nejakej porozhliadnem a keby čokoľvek určite Vás oslovím."

Žena prikývla a vrátila sa späť za pult. Keď sa sem dnes Daphne rozhodla zájsť, čakala čokoľvek. Toto jej však zobralo prehadzovačku z ruky a ona zrazu mala pocit, akoby každá veta, ktorú by chcela vysloviť bola hlúposť. Každá bunka v jej tele na ňu kričala aby sa rozbehla a ženu, toľko podobnú Hermione, uväznila v objatí a už nikdy jej nedovolila odísť z jej života. Ale bola čarodejnica, a tak verila, že na svete je len veľmi málo nepravdepodobných, vecí a tak bolo možné, že žena za pultom bola iba naozaj veľmi podobná tej, ktorá sa na jeden rok stala jej najlepšou priateľkou. Prechádzala po antikvariáte a čítala jednotlivé názvy kníh, úkosom však sledovala mladú ženu za pultom.

Tie vždy na všetky strany stojace vlasy.
Prenikavé orieškové oči.
Záľuba v knihách.
Hlas, preboha ako je to dlho, čo počula ten hlas naposledy ?

Všimla si zlatého náramku na ženinej ruke, ktorý spomínal Draco. Automaticky prstami prešla po svojom. Mal pravdu, žiadny prívesok na ňom nebol, na rozdiel od toho jej.

Po dvadsiatich minútach, čo prečítala zbežne takmer všetky názvy kníh, vzala jednu, ktorá jej prišla zaujímavá a vykročila k pultu. Položila knihu na pult a prívetivo sa na ženu usmiala.

,,Táto je naozaj zaujímavá," povedala mladá kučeravá žena a vzala knihu do rúk.

,,Čítali ste ju?" spýtala sa Daphne a hlas ženy jej toľko pripomínal ten jej.

Mladá žena prikývla, ,,áno, má aj pokračovanie ak by sa Vám páčila," položila knihu späť na pult, stúpla si na špičky a natiahla ruku na vrchnú policu nad ním, čím odhalila holú pokožku pod tričkom a Daphne na moment zamrzla.

Boj bol v plnom prúde, smrťožrútov bolo príliš a nikto netušil kde je chlapec, čo prežil. Daphne utekala zbúranými chodbami hradu a vyhýbala sa veľkým kusom, ktoré zostali po kamenných stenách. Thea stratila už pred nejakou dobou, ale utekala ďalej. Potrebovala vidieť, že je Hermiona v poriadku. Spoza rohu sa vynoril jeden zo smrťožrútov a ihneď po nej pálil jednu kliatbu za druhou, Daphne sa pohotovo bránila a nakoniec sa jej podarilo ho omráčiť. Preskočila jeho telo a rútila sa dole schodiskom, kde prebiehal boj intenzívnejšie ako na chodbách, po ktorých utekala do tej doby. Od nádvoria ju delilo už len zopár metrov, tesne pri hlave jej preletel zelený lúč svetla, ktorý jej pripomenul, aby posielala kliatby aj za seba a nekontrolovala len kto je pred ňou. Na moment sa otočila a po útočníkovi poslala jednu presne mierenú kliatbu. Uškrnula sa, keď si spomenula, ako by bol na ňu Theo hrdý.

Otočila sa späť smerom, kam utekala do tej doby. Po pár sekundách vybehla na nádvorie a na moment zastala chrbtom pri stene, aby sa porozhliadla. V tom zbadala jej kučeravé vlasy a rozbehla sa jej smerom.